Mýty a povery o stavbe rodinného domu. Čo je realita a čo len tradovaný omyl?

Mýty a povery sprevádzajú ľudí v rôznych oblastiach života a stavebníctvo nie je výnimkou. Podobne ako kedysi pri poverách o čiernych mačkách, ktoré vraj prinášajú smolu, aj pri stavbe domu sa tradujú presvedčenia, ktoré majú od reality často veľmi ďaleko. Niektoré vznikli zo starých skúseností, iné z nesprávnych predstáv či skreslených príbehov. Nasledujúci prehľad ponúka pohľad na mýty, s ktorými sa stretávajú budúci majitelia domov najčastejšie – a zároveň vysvetľuje, čo v nich je pravda a čo už dávno neplatí. Je pravda, že život v byte a v rodinnom dome sú dve úplne odlišné kategórie. Dom si vyžaduje viac pozornosti – trávnik rastie, odkvapy sa upchávajú, drevo starne, dlažba pracuje, plot je potrebné udržiavať. Všetko je to prirodzená súčasť vlastníctva nehnuteľnosti. Veľkou pomocou je kvalitné prevedenie domu už na začiatku: Kto investuje do kvalitného obvodového plášťa, okien či strechy, má následne výrazne menej starostí. Na druhej strane platí, že majiteľ by si mal realisticky odhadnúť, čo všetko dokáže zvládnuť svojpomocne a čo radšej zverí odborníkom. Rovnako je rozumné premyslieť si, ktoré doplnkové stavby a prvky budú skutočne využívané. Bazén, altánok či vonkajšia kuchyňa sú krásne, no zároveň si vyžadujú pravidelnú starostlivosť, ktorú každý nemusí byť ochotný absolvovať. Tento názor vychádza najmä zo starých skúseností, keď dostupné materiály nemali dnešnú kvalitu. Moderné ploché strechy však prešli zásadným vývojom. Pri správnom návrhu a profesionálnej realizácii sú rovnako trvácne ako šikmé strechy. Obľúbeným riešením je inverzná strecha, pri ktorej je hydroizolačná vrstva skrytá pod tepelnou izoláciou. Tým je chránená pred slnečným svetlom, ktoré patrí k najväčším nepriateľom plastových materiálov. Problémy vznikajú najmä v prípade zle navrhnutých skladieb, kde dochádza ku kondenzácii vodných pár. Vhodným riešením môže byť dvojplášťová, odvetraná strecha, ktorá umožňuje únik vlhkosti a predlžuje životnosť konštrukcie. V posledných rokoch sa objavuje presvedčenie, že moderná architektúra musí byť úplne hladká, minimalistická a bez ozdôb. Čokoľvek farebné alebo zdobené býva rýchlo označené za nevkus. Historické prvky môžu byť súčasťou modernej architektúry, ak sú použité premyslene, v primeranej miere a s estetickým citom. Môžu priniesť vizuálnu hravosť, odkaz na tradíciu či jemnú iróniu. Rozhodujúci je koncepčný návrh, nie úplná absencia dekoru. Toto odporúčanie kedysi bývalo zakotvené v učebniciach typológie budov. Veľké presklené plochy orientované na juh mali zabezpečiť dostatok svetla a pasívne solárne zisky. Pri čoraz častejších horúcich letách veľké presklenie často znamená: Vzniká paradox: investujeme do obrovských okien, ktoré následne musíme celé leto zakrývať, aby sa v dome dalo existovať. Moderná architektúra preto čoraz viac pracuje aj s inými orientáciami a vyhľadáva miernejšie presklenie alebo orientáciu obytných miestností aj na sever, aby sa predišlo prehrievaniu. Stavebníctvo je oblasť plná mýtov, ktoré sa tradujú celé generácie. Časť z nich má reálne historické korene, iné nevznikli na základe faktov, ale skôr zo zaužívaných predstáv. Dnešné technológie, materiály a klimatické podmienky však mnohé „pravdy“ prepisujú. Najlepšie riešenia preto vznikajú vtedy, keď sa spája: