Občania doplácajú na neúplnosť Ústavného súdu, podobná situácia tu už v minulosti bola. Mazák: Bolo to neúnosné

Prieťahy, patové situácie aj negatívna reputácia. Ústavný súd (ÚS) SR má už viac ako dva roky prázdnu stoličku a čoskoro sa uvoľní aj ďalšia. Ak by sa parlamentu nepodarilo obsadiť ani jedno z miest, zopakoval by sa scenár z roku 2004, kedy sudcovia pracovali na hranici svojich možností. Koalícia teraz sľubuje, že sa pokúsi obsadiť aspoň jeden post. Komu pripadne druhý? Premiér Robert Fico (Smer) odkázal, že záujem nemá. Hoci sme v posledných mesiacoch videli v parlamente škriepky, bitky, či dokonca dozvuky správy o údajnom puči, zákonodarcovia nevedia už viac ako dva roky zvoliť kandidátov na post sudcu Ústavného súdu. Kompletne neobsadený je od septembra 2023, kedy sa vzdala funkcie Jana Laššáková. Poslanci síce volili viackrát a niektorí uchádzači sa prihlasovali opakovane, ale žiadny nezískal potrebný počet hlasov. Súd so sídlom v Košiciach má tvoriť 13 sudcov, aktuálne je však zložený z 12. Navyše, v júli sa končí aj mandát Jane Baricovej, ktorá je na tomto poste od 10. júla 2014. Šéf ÚS SR Ivan Fiačan opakovane apeloval na poslancov, aby vyplnili prázdne miesto. Hovoril o tom aj s predsedom národnej rady Richardom Rašim (Hlas) a prezidentom Petrom Pellegrinim. Raši sa vyjadril, že vyhlási voľbu bezodkladne po tom, ako bude zrejmá politická dohoda a reálna šanca na úspešnú voľbu. Termín oznámil zhruba po mesiaci od Fiačanovho vystúpenia v parlamente. „Voľba sa vyhlasuje v nadväznosti na skutočnosť, že 10. júla 2026 uplynie funkčné obdobie sudkyne Ústavného súdu SR. Rozhodnutie zároveň nastavuje harmonogram tak, aby bol dostatočný priestor na predkladanie návrhov aj na ich následné prerokovanie pred samotnou voľbou v pléne Národnej rady SR,“ informovala Kancelária Národnej rady SR. Mená kandidátov majú navrhovatelia doručiť ústavnoprávnemu výboru najneskôr do 27. marca. Ak prejdú sitom ústavnoprávneho výboru, schvaľovať ich bude plénum. K voľbe má dôjsť na schôdzi, ktorá sa začne na konci mája. Následne si z konkrétnej dvojice, respektíve štvorice, vyberie jedného, respektíve dvoch, prezident. Ústavný súd je pritom mimoriadne dôležitým orgánom. Zjednodušene povedané, je strážcom ústavy, a preto výpadok už len jedného sudcu spôsobuje problémy. Naposledy sa do voľby prihlásila len jedna uchádzačka – Lívia Trellová, ktorá sa o post uchádzala opätovne. Fiačan v staršom rozhovore pre ta3 uviedol, že ÚS je značne zaťažený. Vlani zaznamenal opäť zvýšený počet doručených návrhov, celkovo až 3337, čo je o 47 viac ako rok predtým. Na mieste sú preto podľa šéfa ÚS aj otázky jeho doplnenia a odbremenenia od niektorých typov konaní. Keďže ÚS aktuálne disponuje párnym počtom sudcov, stalo sa to, čo sa dalo predpokladať – pri počte šesť sudcov za a šesť proti chýbal rozhodujúci hlas. Fiačan poukázal, že ÚS už vo dvoch veciach v konaní o súlade právnych predpisov nebol schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. ÚS podľa Fiačana zvláda aj v neúplnom počte sudcov plnenie svojich kompetencií, no pod tlakom množstva vecí. „Nie je to len vecou aritmetiky, teda počtu sudcov a vybavených vecí, ale je to predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred ÚS nemožno vylúčiť situáciu, že 12 sudcov pléna ÚS má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný a ten sa stane základom pre nový pohľad na celú vec,“ skonštatoval v prejave v parlamente. K podobnej situácii už v minulosti došlo. Bývalý predseda ÚS Ján Mazák na ňu nespomína v dobrom. „V rokoch 2000–2006 som bol predsedom Ústavného súdu a od roku 2004 nám chýbali dvaja sudcovia, ktorí odišli na Súdny dvor EÚ. Od apríla 2004 až do môjho odchodu národná rada, napriek veľkému tlaku, nebola schopná zvoliť štyroch kandidátov na ich miesta, takže sme pracovali len v 11-člennom pléne. Bola to neúnosná situácia,“ uviedol pre Pravdu. V tom čase bol nielen predsedom pléna, no tiež predsedal až dvom senátom. Na hranici svojich možností podľa jeho slov pracovali aj ostatní. „Kvôli tomu sme nemohli konať a rozhodovať, napríklad o tom, či je v súlade s ústavou zákon o umelom prerušení tehotenstva. Boli sme 11 a nedosiahnutie počtu sedem za alebo proti by značilo zamietnutie návrhu bez jeho meritórneho prerokovania. Pripomínam, bola to iná právna úprava. Pri pate sme museli návrh zamietnuť,“ priblížil. Problém s obsadením druhého prázdneho miesta nevylúčil ani tentoraz. „Rozhodovanie národnej rady v tomto zložení je maximálne nepredvídateľné. Takže problém to asi bude, hoci nevylučujem, že predsa sa len koalícia nejako dohodne. Len aby to nebolo na úkor kvality kandidátov (kandidátok),“ pokračoval. Bývalý podpredseda ÚS Eduard Bárány hovorí, že pre sudcov je neúplnosť súdu nepríjemná. „Je v záujme parlamentnej väčšiny, aby zvolila potrebný počet kandidátov, a tak zabezpečila obsadenie týchto významných ústavných funkcii osobami, ktoré sú jej hodnotovo a ideovo blízke. Po nástupe do funkcie sa sudca ústavného súdu dostane do nezávislého postavenia. Nie je mu čo dať ani vziať, a tak vystupujú do popredia jeho hodnoty a ideové presvedčenie,“ uviedol Bárány pre Pravdu. Mazák podotýka, že ak ÚS nie je kompletne obsadený, jeho zásadným problémom je znížená legitimita. Ústavný orgán takého významu by mal podľa neho konať a rozhodovať vždy v úplnom zložení. Ak totiž chýbajú sudcovia, tak vznikajú zbytočné prieťahy v rozhodovaní senátov, ale, čo je podľa Mazáka horšie, bráni sa riadnemu priebehu konaní o súlade právnych predpisov, na ktorom sa povinne zúčastňujú všetci sudcovia. „Ak chýba jeden z nich, ako je tomu teraz, tak môže vzniknúť situácia, v ktorej by mohlo dôjsť k patu (6 hlasov za, 6 hlasov proti), ktorý by mohol vyústiť do nemožnosti vo veci rozhodnúť. To je v právnom štáte neprípustné. Pre štát ako taký to nemá nejaký zásadnejší vplyv, ak neberieme do úvahy, že neúplné zloženie Ústavného súdu je súčasne oslabením právneho štátu. Iste, možno hovoriť aj o negatívnej reputácii,“ vysvetlil. Mazák vysvetlil, že Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS, teda sedem. „Z toho vyplýva, že dvaja chýbajúci sudcovia neovplyvnia spôsobilosť konať a rozhodovať, avšak taká situácia môže vyústiť do už spomínaného patu,“ priblížil. Nefunkčnosť ÚS teda nehrozí. Bárány poukázal, že personálna neúplnosť ÚS vedie nevyhnutne ku zníženiu jeho pracovného výkonu, čo znamená dlhšie súdne konania. „Občania teda musia dlhšie čakať na rozhodnutie svojich vecí, ktoré majú pre nich obvykle veľký význam,“ podotkol. Veľké šance tomu, že sa podarí zvoliť až dvoch sudcov, nedáva ani premiér Robert Fico (Smer), čo tlmočil už aj Pellegrinimu aj Rašimu. „Budeme robiť všetko preto, aby sme našli aspoň jedného. Nevidím reálne, že by sme boli schopní predstaviť dvoch takých kandidátov, ktorí by získali väčšinu v národnej rade,“ uviedol Fico v nedeľu pre ta3. Na Ústavný súd by podľa neho mali ísť len ľudia, ktorí majú primerané nielen vzdelanie, ale aj nadstavbu k nemu. „Nie je to jednoduché nájsť človeka, nemôže hocikto ísť na Ústavný súd. V minulosti sa dialo, že hocikto tam išiel, a tak to aj niekedy vyzeralo,“ uviedol. „Mali by to byť ľudia, ktorí sú sčítaní, ktorí niečo vedia o ústavnom a medzinárodnom práve. Takýchto ľudí si nevycucáte z prsta,“ zdôraznil premiér. O miesto v Košiciach sa v roku 2019 hlásil aj on, neskôr však svoju kandidatúru stiahol. Jeho ambíciou bol vtedy nie post „iba“ rádového sudcu ÚS, ale predsedu. Prekážkou mu bol exprezident Andrej Kiska, ktorý sa netajil tým, že by Fica nevymenoval. Hlava štátu vtedy vybrala za predsedu ÚS Fiačana, pri ktorom Fico už dlhšie trvá na tom, že by mal skončiť. Jeho odchod žiadal preto, že súd pozastavil účinnosti časti novely trestných kódexov. Predsedovi pripísal zodpovednosť za medializáciu rozhodnutia ešte predtým, ako bolo doručené dotknutým stranám. Okrem toho mu vyčítal aj návštevy veľvyslancov cudzích krajín a tvrdil, že tam rokovali o novele zákona o mimovládnych organizáciách a zmene ústavy. Košický súd sa voči Ficovým tvrdeniam ohradil a označil ich za hrubý a neprípustný zásah do nestrannosti a nezávislosti súdnictva. Fico zároveň odmietol, že by sa opakovane o miesto uchádzal aj on. „Nie, nie, nie. Moja ambícia je vyhrať ďalšie parlamentné voľba a držať Slovensko ako stabilnú, suverénnu krajinu. Štýl, ktorý vnímate u mňa je úplne jasný. Myslím si, že nikoho neprekvapujem. Robím to, čo opakovane hovorím dlhé roky. V tomto štýle politiky chcem pokračovať,“ dodal. Podľa Mazáka má premiér pri kritériách pravdu, ale len sčasti. Pozabudol podľa neho uviesť najhlavnejšiu súčasť spôsobilosti sudcu Ústavného súdu – vysoký morálny charakter. Bývalý šéf ÚS SR vysvetlil, že je to tak ustanovené napríklad v článku 21 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo v požiadavkách na člena Súdneho dvora EÚ. V našej ústave je to podľa neho vyjadrené tak, že morálne vlastnosti sudcu, ktorý je bezúhonný sú zárukou, že funkciu sudcu ústavného súdu bude vykonávať riadne. „Bez nespochybniteľného morálneho kreditu sú každému sudcovi Ústavného súdu nanič všetky jeho tituly, kvalifikácie, publikácie a aj iné odborné predpoklady,“ poukázal. Bárány hovorí, že ústava stanovuje pre kandidáta na sudcu ÚS asi najprísnejšie kritériá zo všetkých ústavných funkcií. Konkrétne hovorí, že za sudcu ÚS môže byť vymenovaný občan SR, ktorý je voliteľný do parlamentu, dosiahol vek 40 rokov, je bezúhonný, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov sa venoval právnej praxi. Mazák hovorí, že rozhodujúce by pre neho boli nespochybniteľné morálne vlastnosti. „Určite by som sa zameral na to, aby navrhovaný kandidát alebo navrhovaná kandidátka mali vysoký morálny kredit, dokonca bez ohľadu na to, či pôsobili alebo neboli súčasťou praktickej politiky. Politické aktivity samy osebe by nemali nikoho diskvalifikovať,“ opísal. Ostatné kvalifikačné predpoklady považuje za samozrejmosť. „Schopnosť analytického myslenia, odborná, b