„Tlak na Grónsko by bol najväčšou strategickou katastrofou USA,“ varuje odborník. Prečo Trump riskuje príliš veľa

Európa aj Dánsko varujú pred porušením medzinárodného práva, zatiaľ čo Washington argumentuje hrozbou zo strany Ruska a Číny.  Grónsko sa v posledných dňoch stalo jednou z hlavných tém globálnej politiky. Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa otvorene hovoria o tom, že chcú tento arktický ostrov získať, aby zabránili rastúcemu vplyvu Číny a Ruska v regióne. Európa aj Dánsko pritom Trumpove vyhlásenia, že USA môžu konať „po dobrom alebo po zlom“, vnímajú ako vážnu hrozbu pre medzinárodné právo aj pre NATO. Na to, čo sa za Trumpovým tlakom na Grónsko skutočne skrýva, sme sa pýtali odborníka na americkú zahraničnú politiku Juraja Kríža. Podľa neho nejde o premyslenú stratégiu, ale o kombináciu Trumpových impulzov, fascinácie mocou a jeho pohľadu na svet ako na boj silných proti slabším. Podľa odborníka na americkú zahraničnú politiku Juraja Kríža, treba Trumpovu politiku čítať cez jeho osobnosť. „Trump vníma sám seba ako riaditeľa holdingu USA, a. s., a takto nazerá aj na medzinárodné dianie. Svet nie je pre neho spoločenstvom štátov, ale trhom, kde sa kupuje, predáva a rozširuje vplyv.“ Z tohto pohľadu nie je myšlienka kúpy Grónska nijakou novinkou.  „Kúpou Grónska sa pohrával už v minulosti, lebo to zodpovedá jeho impulzom, egu a chamtivosti ‚zhromažďovať nové územie. Nemyslím si, že je za tým nejaký konkrétny plán, nebodaj stratégia,“ hovorí Kríž. Trump podľa neho jednoducho reaguje na momentálne podnety, čo je mediálne silné, čo pôsobí „veľkolepo“ a čo posilňuje obraz tvrdého lídra. Dôležitú úlohu v Trumpovom myslení zohráva aj fascinácia americkou vojenskou silou. „Po úspešnej operácii zajatia venezuelského prezidenta Madura ho zrejme viac láka nasadzovanie pôsobivej americkej vojenskej sily aj inde vo svete,“ upozorňuje Kríž. Záujem o Grónsko môže byť zároveň aj politickým manévrom. „Čiastočne ide aj o snahu odviesť pozornosť od domácich problémov, ako je rast cien potravín a benzínu, pokles popularity alebo Epsteinov škandál,“ hovorí analytik. Za tvrdými vyhláseniami Donalda Trumpa stojí aj reálny geopolitický záujem. „Ako sa budú topiť ľadovce, Grónsko sa stane kľúčovou vojenskou oporou pre prístup do Arktídy a k Severnému pólu. Zároveň ide o oblasť mimoriadne bohatú na nerastné suroviny,“ hovorí odborník Juraj Kríž. Práve táto kombinácia robí z ostrova cieľ veľmocí. „Čína aj Rusko majú v tejto oblasti hospodárske aj vojenské ambície,“ hvorí. V prípade Číny nejde len o deklarácie. „Čína v minulosti v Grónsku investovala do ťažby zinku aj vzácnych kovov a nasadila tam aj ľadoborce,“ pripomína. Peking sa snaží svoj záujem legitimizovať aj politicky. „Vyhlásil sa za takzvanú ‚near Arctic country‘,“ dodáva Kríž. Rusko má podľa neho podobné ambície, no slabšie možnosti. „V dôsledku vojny na Ukrajine mu chýbajú kapacity aj financie,“ hovorí s tým, že viacero arktických projektov pre sankcie a nedostatok technológií museli zastaviť. Donald Trump oficiálne tvrdí, že jeho tlak na získanie Grónska má chrániť Spojené štáty pred rastúcim vplyvom Ruska a Číny v Arktíde. Podľa Juraja Kríža si však Trump v tejto otázke často odporuje. „Na jednej strane varuje pred Ruskom v Arktíde, na druhej strane však Trump avizoval, že v prípade zrušenia sankcií voči Rusku môže dôjsť k významným americko-ruským biznisovým aktivitám práve v Arktíde,“ hovorí. Podľa neho Trump nemá pevné postoje. „Nemyslím si, že má nejaké jasné, ustálené postoje. Skôr je dôležité, čo naposledy počul, alebo koho mal na návšteve v Oválnej pracovni.“ A to sa podľa neho prejavuje aj v jeho pohľade na veľmoci. „Ak sa rozpráva s Marcom Rubiom, uvažuje o nich ako o rivaloch USA, no Steven Witkoff ich vidí cez optiku obchodných príležitostí.“ Podľa Juraja Kríža je Trumpov prístup k Grónsku len súčasťou širšieho trendu. „Trump otvorene hovorí, že chce ropu z Venezuely alebo minerály z Ukrajiny.“ „Odráža to jeho predátorský svetonáhľad na svet ako na silné štáty, ktoré vládnu a prikazujú, a menšie štáty, ktoré sa musia prispôsobiť.“ Ako Kríž zdôrazňuje, „viac ako o nejakú doktrínu ide o odraz jeho povahy, skúseností a impulzov. Trump by chcel v 21. storočí vládnuť ako imperialista 19. storočia.“ Takýto prístup je v ostrom rozpore s tým, ako sa Spojené štáty desaťročia prezentovali. Vyhlásenia Donalda Trumpa o tom, že Spojené štáty si môžu Grónsko vziať „po dobrom alebo po zlom“, už podľa Juraja Kríža vážne poškodzujú postavenie USA medzi spojencami. „Urážky voči Dánsku, jednému z najlojálnejších amerických spojencov, ničia americké renomé vo svete,“ hovorí Kríž a dodáva, že aj preto „európski lídri, ktorí sa zvyčajne snažia vyhýbať konfrontácii s Trumpom, napísali slušný, ale dôrazný otvorený list“. Kríž zároveň upozorňuje, že hoci Washington má v rukách silné nástroje nátlaku, ich použitie by malo extrémne následky. „Washington má veľké ekonomické aj vojenské nástroje, ako môže tlačiť na Dánsko aj Grónsko,“ hovorí, no vzápätí varuje: „Ak by ich Trump využil, bola by to asi najväčšia strategická katastrofa USA, možno od ich vzniku.“ Podľa neho už samotná rétorika o tom, že si USA môžu Grónsko vziať silou, „robí obrovské škody“ transatlantickým vzťahom a dôvere v NATO. Donald Trump podľa Juraja Kríža zostáva nevyspytateľný, no jeho skutočná politická sila slabne. „Je to slon v porceláne – rozbíja spojenectvá a pravidlá, ale existujú brzdy a protiváhy,“ hovorí. Ako dodáva, Trumpova pozícia sa oslabuje aj doma. „Jeho vplyv, moc aj podpora sústavne klesajú,“ pripomína Kríž s tým, že súdy mu už zablokovali niektoré kroky a po voľbách môže prísť o ďalšiu oporu v Kongrese. Zároveň platí, že jeho vláda má časový limit. „Trump je len prezidentom na jedno volebné obdobie. Na rozdiel od Číny alebo Ruska môže v roku 2028 dôjsť k zmene a obratu.“