Neuveriteľný príbeh Pfizeru: Zarába miliardy liečením symptómov, nikdy nevyliečil jedinú chorobu

Keď sa počas pandémie COVID-19 stal Pfizer jedným z kľúčových aktérov v boji proti vírusu, spoločnosti to prinieslo citeľné posilnenie jej verejného imidžu. Vakcína firme priniesla rekordné tržby a názov Pfizer sa opäť spájal s vedou a technologickým pokrokom. Pre spoločnosť, ktorá bola ešte krátko predtým často spomínaná v súvislosti so škandálmi a pokutami, išlo o výrazný obrat. Skôr než sa však Pfizer stal globálnym symbolom moderných vakcín, niesol si dlhú históriu súdnych sporov a etických káuz, ktoré výrazne ovplyvnili jeho reputáciu. Pfizer má korene hlboko v 19. storočí. V roku 1849 ho založili dvaja bratranci, Charles Pfizer a Charles Erhart, v Brooklyne v New Yorku. Je jednou z najstarších farmaceutických spoločností v Severnej Amerike. Z menšieho chemicko-farmaceutického podniku sa postupne vypracoval na globálneho lídra v odvetví. Tržby spoločnosti dosiahli v roku 2016 približne 49 miliárd dolárov a firma patrila medzi najväčších hráčov farmaceutického trhu. Na konte má významné vedecké prínosy ako napríklad priemyselnú výrobu kyseliny citrónovej, masovú produkciu penicilínu počas 2. svetovej vojny, vývoj vitamínu C či liekov ako Viagra, Xanax, Advil a Zoloft. Pfizer vyrába aj vakcíny vrátane známej Prevnar. Spoločnosť dnes zamestnáva viac než 96-tisíc ľudí, pôsobí vo vyše 125 krajinách a jej produkty patria k najpredávanejším na svete. Zároveň však platí, že Pfizer patrí medzi najčastejšie žalované farmaceutické firmy modernej éry. Kritici dlhodobo upozorňujú, že biznis model veľkých farmaceutických firiem sa opiera skôr o dlhodobý manažment chorôb než o ich definitívne vyliečenie. V praxi to znamená, že najstabilnejší príjem prinášajú chronické liečby a lieky, ktoré si pacienti musia pravidelne obnovovať a práve tým firme generujú trvalé príjmy. Patria sem lieky na vysoký cholesterol, liečba bolesti, dlhodobé terapie či vakcíny. Kritici sa zhodujú, že pacient, ktorý zostáva dlhodobo na liečbe, je pre firmu ekonomicky cennejší než pacient, ktorého ochorenie možno raz a navždy vyriešiť. Rok 2022 bol pre Pfizer rekordný. Firma oznámila tržby 100,3 miliardy dolárov – najviac vo svojej histórii. Medzi hlavné zdroje príjmov patrili vakcína proti COVID-19 a antivirotiká ako Paxlovid. Až 10 produktov dosiahlo tržby presahujúce 1 miliardu dolárov. Čistý zisk firmy bol približne 31,4 miliardy dolárov. To sú čísla, ktoré dokazujú teóriu, že nie vždy ide o „liečenie chorôb”, ale často o podnikanie, ktoré ťaží z opakovanej potreby pacientov. S úpadkom pandémie a poklesom využívania Covid vakcín a liekov sa mení aj finančný profil firmy. Podľa dostupných údajov tržby Pfizeru po roku 2022 výrazne poklesli. Ukázalo sa, že pandemické obdobie bolo pre Pfizer výnimočným finančným vrcholom, no tiež to, že model, ktorý stavia na masovej a opakovanej spotrebe, je extrémne citlivý na zmeny v zdravotnej situácii. V roku 1997 magazín Fortune označil Pfizer za „najobdivovanejšiu farmaceutickú spoločnosť“. O dvadsať rokov neskôr, v roku 2017, Reputation Institute zaradil Pfizer na posledné miesto medzi 17 hodnotenými farmaceutickými firmami. Dôvod? Firma mala na konte rekordné pokuty, masívne urovnania škandálov a obvinenia z marketingových podvodov, zatajených rizík liekov, neschválených klinických skúšok, predaja chybných produktov či agresívneho promovania neschválených liekov. Najväčší prepad reputácie spôsobil rok 2009, keď Pfizer dostal najvyššiu pokutu v histórii zdravotníckych podvodov za spomínané obvinenia a to 2,3 miliardy dolárov. Keď hovoríme o rapídnom úpadku reputácie firmy, nie je reč len o ilegálnych marketingových praktikách. Pfizer má na konte mnoho zbytočných smrtí, ktoré spôsobili jeho produkty. Pozrime sa na škandály, ktoré postupne odhalili temnú stránku tejto korporácie. Počas meningitídovej epidémie v nigérijskom meste Kano testoval Pfizer experimentálne antibiotikum Trovan na približne 200 deťoch. Štátna vyšetrovacia správa označila štúdiu za nelegálnu a bez riadneho informovaného súhlasu rodičov. Pfizer tvrdil, že mal povolenia, no dokumentácia bola spochybnená. Výsledok? Zomrelo 11 detí a desiatky utrpeli trvalé následky. Trovan bol neskôr stiahnutý pre vysoké riziko poškodenia pečene. Po rokoch sporov firma vyplatila rodinám 700-tisíc dolárov, zriadila 35-miliónový fond pre poškodených a prisľúbila podporu zdravotných projektov v Nigérii. Tento prípad je dodnes označovaný za jeden z najhorších etických prešľapov v dejinách Big Pharmy. V 80. rokoch musel Pfizer stiahnuť z trhu umelú srdcovú chlopňu Björk–Shiley convexo-concave po tom, čo zlyhania výrobku viedli k viac než 300 úmrtiam. FDA stiahla schválenie tejto chlopne v roku 1986 po tom, čo sa zistilo riziko zlomenia kovovej vzpery. Odhaduje sa, že bolo implantovaných asi 80 000 chlopní, pričom zlomenie vzpery nastalo v stovkách prípadov; približne dve tretiny týchto prípadov skončili smrťou pacienta. Firma následne čelila veľkej vlne žalôb. Pfizer súhlasil s veľkým urovnaním, ktoré zahŕňalo 215 miliónov dolárov plus až 300 miliónov na dodatočné nároky. Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Pfizer (ako nástupcu Wyethu), že propagoval liek Protonix na neschválené použitie. Firma v roku 2012 zaplatila 55 miliónov dolárov za urovnanie obvinení. Objavili sa aj súkromné žaloby a štúdie spájajúce dlhodobé užívanie podobných liekov s rizikom poškodenia obličiek. Do roku 2012 Pfizer zaplatil cca 896 miliónov dolárov, aby urovnal asi 6 000 žalôb žien, ktoré tvrdili, že Prempro im spôsobil rakovinu prsníka. Tento hormonálny prípravok, používaný najmä ženami počas menopauzy, bol podľa žalôb spojený so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka. Súdy prebiehali šesť rokov a postihnuté ženy opísali dlhé obdobie boja o spravodlivosť. Firma zároveň vyčlenila ďalších približne 330 miliónov dolárov na zostávajúce prípady, takže celkový účet sa odhaduje približne na 1,2 miliardy dolárov. Liečba závislosti od fajčenia mala byť veľkým prínosom, no namiesto toho Pfizer čelil tisícom žalôb. V roku 2013 firma zaplatila 273 miliónov dolárov, aby urovnala viac než 2 000 prípadov spojených s liekom Chantix. Žalobcovia tvrdili, že liek vyvolal samovražedné myšlienky, násilné impulzy, samopoškodzovanie a závažné psychické poruchy. Pfizer bol tiež obvinený z toho, že z klinických štúdií vyradil pacientov s depresiami, čo skreslilo bezpečnostné dáta. V roku 2017 austrálsky koronér rozhodol, že Chantix prispel k samovražde jedného muža a doporučil doplnenie varovaní. V posledných rokoch čelil Pfizer aj: Tisíce podaní proti Pfizeru boli v minulosti aj zamietnuté alebo urovnané bez priznania viny. Firma takmer vo všetkých prípadoch popiera pochybenie, hoci súhlasí s finančnými kompenzáciami. Farmaceutickí giganti ako Pfizer neustále balansujú medzi dvoma svetmi – laboratóriami, kde vznikajú nové lieky, a marketingovými oddeleniami, ktoré rozhodujú o tom, ako a za koľko sa lieky dostanú k pacientom. Nájsť rovnováhu medzi vedeckým pokrokom a obchodnými záujmami je dnes jednou z najväčších výziev farmaceutického priemyslu. Pfizer bol v minulosti obvinený zo zvyšovania cien starších liekov, aby tlačil zákazníkov ku prechodu na novšie produkty. Tiež bol kritizovaný za agresívne marketingové praktiky. Z analýz vyplýva, že firma sa viac zamerala na ziskovosť a marketing než len na tradičné laboratórne objavy. Pfizer prináša mnoho legitímnych liekov a vakcín, ktoré zachraňujú životy a zlepšujú kvalitu života. Ale treba si tiež uvedomiť, že farmaceutický priemysel je zároveň veľkým biznisom. A ako ukazujú čísla z rokov 2021 až 2022: ak sa choroba dá „spravovať“ dlhodobo, zisk potenciálne rastie. Farmaceutické firmy čelia dileme, v ktorej rovnici sú liečba a zisk: Je ich hlavnou úlohou vyliečiť chorobu, alebo upravovať a manažovať symptómy klientov?