Ako predísť demencii: Dvaja odborníci odhaľujú skryté riziká a rady, ktoré pomôžu

Demencia straší mnohých. No viete, že životný štýl a iné faktory jej môžu zabrániť? Prečítajte si viac... Hoci býva demencia často považovaná za neodvratnú súčasť starnutia, odborníci tvrdia opak: veľká časť rizika súvisí s tým, ako žijeme, v akom prostredí sa pohybujeme a aké návyky denne opakujeme. Nové poznatky neurologických tímov odhľujú málo známe faktory, ktoré môžu riziko demencie zvýšiť ale aj znížiť. Prvým spoločným menovateľom oboch skupín lekárov je jednoduchá pravda - žiadne tabletky na mozog nenahradia zdravý a aktívny život. Vysoko uznávaná odborníčka Elizabeth Landsverk, ktorá sa zameriava vo svojej praxi aj na demenciu, pre Daily Mail potvrdila, že výživové doplnky či nootropiká síce môžu vyzerať ako moderné riešenie, no vedecké dôkazy hovoria niečo úplne iné. Neexistuje štúdia, ktorá by potvrdila, že niektoré výživové doplnky naozaj reálne bránia kognitívnemu úpadku. Často navyše obsahujú látky, ktoré nie sú schválené a môžu pôsobiť škodlivo na nervový systém. Oborníci preto tvrdia hlavne jednu vec - zabudnite na doplnky a vráťte sa k základom zdravého pohybu, pestrej stravy, sociálnym interakciám a aktivite mozgu. Jedna z najsilnejších vedeckých zhôd medzi lekármi sa týka práve zmyslov. Strata sluchu alebo zraku neznamená len slabší kontakt so svetom, ale aj priamy útok na mozog. Doktor Baibing Chen vysvetľuje, že ak mozog prijíma menej zvukov a obrazov, dostáva menej stimulácie. A keď je stimulačný prísun dlhodobo nízky, nervové spojenia slabnú a odumierajú rýchlejšie. Výskumy to potvrdzujú: ľudia so stratou sluchu, ktorí nepoužívajú načúvacie prístroje, majú o 20 % vyššie riziko demencie. Tí, ktorí ich používajú stále, nesú mierne riziko, ale je výrazne nižšie. Dbajte na používanie načúvacích aparátov. Odborníci sa zhodujú, že životné prostredie na nás tiež veľmi pôsobí. Mestá ponúkajú komfort, prácu a kultúru, no zároveň aj smog, hluk a minimum zelene. Toto všetko sa podľa výskumníkov podpisuje pod vyššie riziko demencie. Jemné prachové časti dokážu preniknúť do krvného obehu a potom aj do mozgu, kde môžu poškodzovať bunky a zvyšovať zápal. Nedostatok zelene zároveň znamená menej možností na pohyb a socializáciu. Jedno z najprekvapivejších odporúčaní pochádza od neurológa Baibing Chena. Ide o očkovanie proti pásovému oparu. Vírus varicella-zoster, ktorý prežíva v tele po prekonaní ovčích kiahní, sa v starobe môže reaktivovať a spôsobiť silné zápalové procesy. Tie síce primárne útočia na nervy, no môžu ovplyvniť aj mozog. Štúdia z roku 2023 ukázala, že ľudia, ktorí dostali vakcínu, mali o 20 % nižšie riziko demencie v nasledujúcich siedmich rokoch. Hoci nejde o zázračnú ochranu, ide o jeden z mála preventívnych krokov s preukázateľným efektom. Preventívne očkovanie vie tiež pomôcť. Ďalším faktorom, ktorý spomínajú vicerí lekári, je lymská borelióza. Väčšina pacientov ju prekoná s antibiotikami, niektorým však ostávajú dlhodobé následky od mozgovej hmly cez problémy s pamäťou až po zápaly nervovej sústavy. Existujú vedecké náznaky, že prekonaná infekcia môže zvyšovať riziko demencie, hoci nie je isté, či ide o priamy vzťah. Je preto dôležité kliešťom predchádzať, kontrolovať telo po pobyte v prírode a včas riešiť príznaky. Tu sa lekári opäť zhodujú. Mozog funguje ako sval - ak ho nepoužívame, tak slabne. Doktor Chen odporúča učiť sa nový jazyk, hrať na hudobný nástroj, získať nové zručnosti, skrátka čokoľvek, čo vyžaduje sústredenie a búranie rutiny. Práve tvorba nových synaptických spojení je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako spomaliť kognitívny úpadok. A to funguje v každom veku. Po prihlásení získate prístup k celému textu a budete ho čítať s o 60 % menej reklamami. Študujem a popri tom píšem. Milujem zbierať zaujímavosti, zdieľať užitočné rady, príbehy a potápať sa do temných záhad. Dôležité je pre mňa spájať zvedavosť so zmyslom pre detail.