Britský exvýsadkár pre Pravdu zhodnotil zásah USA vo Venezuele. Bolo by možné uniesť aj Trumpa?

Čo bolo najzložitejšie na príprave amerického zásahu vo Venezuele? Ako vyzerá výber ľudí do takejto špeciálnej operácie? Zopakuje ju americký prezident Donald Trump aj inde, napríklad v Grónsku? A ak áno, mali by Európania začať nacvičovať jeho únos? Aj na tieto otázky odpovedal vojenský analytik Patrick Bury. Ako kapitán výsadkárov slúžil v Afganistane, o čom napísal knihu Callsign Hades, a v súčasnosti pôsobí na univerzite v anglickom Bathe. Veľa vecí, ktoré sme pri zásahu vo Venezuele videli, sú v podstate osvedčené postupy, ktoré vyplynuli z 20 rokov boja proti terorizmu. Presnú maketu domu postavili aj v roku 2011, keď sa SEAL Team Six chystal na akciu proti Usámovi bin Ládinovi. Z môjho pohľadu bola v prípade zásahu vo Venezuele hlavnou výzvou operačná bezpečnosť. Išlo o intervenciu proti cudziemu štátu, takže na strategickej a politickej úrovni nedostali informácie ani výbory Senátu a Snemovne reprezentantov, ktoré majú na starosti dohľad nad tajnými službami. Pri akcii takéhoto významu je to nezvyčajné, najmä keď ide o zásah proti inej krajine. Myslím si však, že jedným z hlavných dôvodov bola práve operačná bezpečnosť. Cieľom bolo zabezpečiť, aby žiadna z krajín, ktoré vykonávajú signálové spravodajstvo (SIGINT – zber a analýza informácií z elektronických signálov, pozn. red.) alebo majú prístup ku kvalitným spravodajským zdrojom, ani len netušila, že sa vo Venezuele niečo chystá. Štáty ako Rusko či Čína by sa to mohli dozvedieť a varovať Caracas. Nezdá sa však, že by niekto mal informácie o amerických plánoch. Číňania sa s Madurom stretli deň pred zásahom, takže nie je pravdepodobné, že by mali spravodajské poznatky o operácii. Ako ste už spomenuli, je zrejmé, že tím CIA bol v teréne už šesť mesiacov. Vieme to aj z článku denníka New York Times, na ktorom sa podieľal Eric Schmitt – novinár s dlhodobými kontaktmi v prostredí špeciálnych operácií, teda dôveryhodný zdroj. Celá akcia pripomínala operáciu proti bin Ládinovi, no zároveň bola ešte sofistikovanejšia. Pri bin Ládinovi šlo najmä o spravodajskú operáciu, ktorej cieľom bolo dostať špeciálne jednotky k obytnému komplexu lídra Al-Kajdá. Vo Venezuele museli kybernetické útoky vyradiť časti energetickej siete Caracasu a zaujímavé bolo aj nasadenie veľkých vrtuľníkov Chinook. Zvyčajne sa pri takýchto operáciách používajú upravené stroje Black Hawk, s ktorými sa ľahšie manévruje. Chinooky sa síce vedia brániť, ale americké útoky sa zamerali najmä na letecké základne a protivzdušnú obranu, aby to mali helikoptéry ľahšie. Otázkou je, nakoľko sa Američanom podarilo preniknúť do venezuelských ozbrojených síl. Spomínali ste zdroj blízky Madurovi. Ten nedávno menil osobných strážcov a údajne si priviedol čatu Kubáncov, pretože sa obával vnútornej hrozby. Je možné, že CIA prostredníctvom kontaktov odkázala niektorým venezuelským vojakom, aby nezasahovali. Bola to teda pôsobivá operácia – od zabezpečenia operačnej bezpečnosti cez kybernetické útoky a vyradenie protivzdušnej obrany až po prácu s ľudským faktorom. Platí však aj to, že Maduro bol relatívne ľahký cieľ. Venezuelská armáda sa nemôže porovnávať s americkou. Takéto akcie sa navyše plánujú s ohľadom na skúsenosti z minulosti, napríklad na neúspešnú operáciu Eagle Claw z roku 1980 v Iráne. Američania sa poučili, že pri podobných misiách musia posilniť zálohy a odolnosť plánov, aby sa nerozpadli pri prvom probléme. Napríklad nasadia dodatočné množstvo lietadiel pre prípad, že by sa nejaký stroj zrútil. Nedá sa povedať, že výber ľudí do takejto misie je niečím úplne výnimočný. Pokiaľ viem, tímy Navy SEAL majú bohaté skúsenosti s rôznymi typmi podobných operácií a sú pomerne populárne. Predpokladám, že v prípade Venezuely sa niektoré veci riešili interne a operácia závisela aj od dostupných zdrojov. V tomto mala pravdepodobne výhodu Delta Force, keďže patrí pod pozemné sily. Možno tu zohral úlohu aj politický faktor a jednoducho prišiel čas, aby akciu viedla práve Delta. Bolo teda potrebné zhodnotiť, ktorí vojaci sú v rámci týchto špeciálnych jednotiek najlepšie vycvičení a pripravení na tento typ operácie. Velitelia zvyčajne veľmi dobre vedia, koho majú v danom momente k dispozícii a ktoré jednotky sú najvhodnejšie. Následne sa nacvičuje konkrétna misia – v tomto prípade aj s použitím makety Madurovho domu. To svedčí o tom, že Američania mali detailný spravodajský prehľad o dianí a sledovali pohyb venezuelského lídra. Podľa informácií z médií Maduro nikomu nepovedal, kde sa v tú noc bude nachádzať. Mal viacero zabezpečených domov, no USA aj tak nakoniec zistili, kam sa chystá. Je to znak toho, že sa k nemu spravodajské služby dostali mimoriadne blízko. Pre ľudí, ktorí tieto veci sledujú, ale pravdepodobne aj pre bežných čitateľov ide o štandardný rozsah operácie tohto typu. V prvej fáze bolo cieľom vyradiť nepriateľskú protivzdušnú obranu. Výsledkom bola lokálna vzdušná prevaha, ktorá umožnila pokračovanie misie. Ako som už spomenul, zaujímavé bolo prepojenie leteckých operácií s kybernetickým útokom. Riziko však stále existovalo. Keď som operáciu sledoval, uvedomil som si, že trvala približne dve a pol hodiny, pričom americké jednotky boli v cieli a jeho okolí možno hodinu. Je to pomerne dlhý čas. Napriek tomu sa zdá, že sa nikto z venezuelskej armády nepokúsil odpáliť na americké ciele raketu zem-vzduch. Spomeňme si, čo sa stalo v roku 2022 v ukrajinskom Hostomeli. Rusi sa dostali na tamojšie letisko pri Kyjeve, mali vzdušnú prevahu a takmer prekvapili obrancov. Ukrajinci však dokázali nasadiť základné systémy protivzdušnej obrany a začali ničiť nepriateľské vrtuľníky. Helikoptéry sa dajú zasiahnuť pomerne ľahko. Dokážu sa síce brániť, no ak máte dostatok rakiet zem-vzduch, viete ich zničiť. Prečo sa nič podobné nestalo vo Venezuele, nevieme. Je pravda, že operácia bola časovo kratšia. Možno miestni vojaci nemali dostatok rakiet, alebo jednoducho nemali vôľu bojovať. Stačí sa pozrieť na počet zabitých Kubáncov. Takto to dopadne, keď sa postavíte proti špeciálnym jednotkám – zničí vás masívna palebná sila, ktorú sú schopné nasadiť. Nevieme presne, čo sa stalo. Venezuela má aj niektoré čínske systémy, no nemyslím si, že ide o najmodernejšie technológie. Zvyčajne sa protivzdušná obrana vyradí kombináciou „neviditeľných“ lietadiel a rakiet Tomahawk, ktoré ničia radary. Existuje viacero spôsobov, ako tieto systémy znefunkčniť, najmä ak sú staršie. Ľudia hovoria, že Trump to urobil kvôli rope alebo z iných dôvodov. Ja si myslím, že konal z viacerých pohnútok – a aj preto, že si bol pomerne istý úspechom. Ako som už povedal, Maduro bol relatívne ľahký cieľ, hoci riziká existovali a Američania mohli prísť o vrtuľník s posádkou. Trump však mal aj ekonomické a strategické dôvody. Venezuela je zároveň signálom pre Čínu, ktorá sa čoraz viac angažuje v Latinskej Amerike. Nie je však isté, či sa inde nájde podobná kombinácia faktorov – teda miesto, kde by mal Trump dôvod zasiahnuť a zároveň by išlo svojím spôsobom o jednoduchú operáciu. Situácia vo Venezuele bola v tomto smere veľmi špecifická. Predstavme si napríklad pokus o podobný zásah v Mexiku. Predpokladám, že mexická armáda by kládla oveľa tvrdší odpor. Hovorili sme aj o Hostomeli – Rusi sa o to pokúsili a zlyhali. USA však ukázali, že ak chcete, dá sa to urobiť. Nie som odborník na medzinárodné právo ani na ústavu USA. Keby som však bol dnes príslušníkom amerických ozbrojených síl, mal by som vážne výhrady k ničeniu lodí s údajnými kriminálnikmi. Vidím tu problém proporcionality použitia vojenskej sily. Keby som bol veliteľom námorníctva, v istom zmysle by ma zaskočilo, že takýto rozkaz prichádza priamo od prezidenta a ministra vojny. (Trumpova vláda vlani premenovala ministerstvo obrany na ministerstvo vojny, pozn. red.). V americkom systéme platí, že ozbrojené sily sa musia jednoznačne riadiť príkazmi šéfa Bieleho domu. Na druhej strane by som k takejto operácii mal výhrady, hoci si nie som istý, či by som s tým niečo mohol urobiť. Ja som pôsobil v boji podľa britských pravidiel, ktoré sú prísnejšie než americké. Dôležité však je, že dokonca aj senátori v súčasnosti armáde pripomínajú, že má povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva. USA podpísali a ratifikovali dohody s NATO a existuje viacero skutočne záväzných zmlúv v oblasti ľudských práv, ktoré musia Spojené štáty dodržiavať. Vojaci aj príslušníci CIA by si mali vziať ponaučenie z vojny proti terorizmu. Súčasná vláda im môže povedať, že niečo môžu urobiť – no čo ak sa politická situácia zmení? Napríklad v prípade Grónska by mohlo ísť o úplne inú situáciu. Vojaci si možno povedia, že im na tom až tak nezáleží, ale v budúcnosti sa im to môže vrátiť. Museli by ste byť mimoriadne odvážny a naivný európsky vojenský veliteľ, ak by ste si mysleli, že dokážete zadržať Donalda Trumpa v Bielom dome alebo v Mar-a-Lago. Nič také sa nestane. Pokiaľ ide o Grónsko, zdá sa, že európski lídri sú znepokojení. Je možné, že sa k nim dostali určité informácie o Trumpových úmysloch. Myslím si však, že jeho vyjadrenia o použití sily sú predovšetkým rétorickým tlakom na Grónsko a Dánsko s cieľom získať čo najväčšie ústupky. Nie som si istý, či by vojenská invázia USA do Grónska bola v záujme Spojených štátov, vzhľadom na dôsledky, ktoré by mala pre NATO a európsku obranu, ktorej súčasťou sú aj Američania. Stačí sa pozrieť na operáciu, pri ktorej USA zadržali tanker Bella 1. Bola to pôsobivá akcia, no pri všetkej úcte bola možná aj preto, že americké lietadlá mohli tankovať na britských letiskách. Vojenský zásah v Grónsku by mohol mať pre Spojené štáty oveľa závažnejšie následky než operácia vo Venezuele. © Autorské práva vyhradené