O filme Dream Team / Športová komédia, kde je aj inklúzia, aj grantový podvod na paraolympiáde, aj svadba na konci

Karásek natočil zopár filmov, ktoré ostali v pamäti. Ja v nej mám uložený jeho prvý film Kandidát (2013), aj jeho film Amnestie (2019), ale som presvedčená, že veľa milovníkov slovenských filmov si ho spája najmä s filmom Invalid (2023). O ňom sa hovorí, že je to už kultové dielo. Slovenským filmovým tvorcom sa len občas podarí komédia, pri ktorej sa dlho a dobre smejete, a zároveň to nie je primitívna zábava. Invalid bol naozaj smiešny, a nebol povrchný. Preto filmového diváka zaujímalo, čo natočí Karásek po tomto filme, keď ukázal, že rozumie dobre aj komediálneho žánru. Martin Polišenský je v novom filme Jonáša Karáska hlavný hrdina. Foto: cinemart.cz Bolo jasné, že aj ďalšia vec bude niečo vtipné, lebo Karáskov talent natočiť dobrý a vtipný film treba využiť. Všimli si to aj v Česku, lebo veď na csfd.cz mal Invalid až 78-percent a niektorí českí diváci to tam označili za malý filmový zázrak a tarantinovskú zábavu. A tak nová komédia vznikla v česko-slovenskej koprodukcii, režisér je Slovák, scenárista Petr Kolečko. Medzi producenti sú dokonca aj dvaja vo filme účinkujúci herci – Petra Polnišová a Jakub Prachař. No a aby to česko-slovenské prepojenie bolo úplne jasné, aj rodina, o ktorej je príbeh, je česko-slovenská. Slovenka Petra Polnišová a Čech Martin Hofmann žijú v Česku a majú dvoch dospelých synov. Jeden z nich má Downov syndróm. Tohto syna hrá Martin Polišenský, ktorý je svojím spôsobom v Česku už fenomén, pretože aj so svojím hendikepom dokáže stvárniť náročné úlohy vo filme aj v divadle. Matka a syn. Hrá Martin Polišenský a Petra Polnišová. Foto: Cinemart.cz Keby tvorcovia nemali k dispozícii tohto mladého muža, ktorý má skúsenosti s hraním, tak by ten film možno nebol ani uskutočniteľný alebo by bol nedôveryhodný. Ale Martin Polišenský opäť dostal vo filme krásnu príležitosť. Film Dream Team je uvádzaný ako športová komédia. Inšpiroval sa skutočným príbehom, ktorý sa stal na paraolympiáde v Sydney v roku 2000. Španielsky basketbalový tím bol totiž podvod, lebo prezident miestnej federácie mentálne znevýhodnených športovcov si najal niekoľko poloprofesionálnych basketbalistov, ktorí nižšiu inteligenciu iba predstierali. Podmienkou na zaradenie medzi mentálne znevýhodnených športovcov je IQ nižšie ako 70. Španielsky tím zvíťazil a potom sa začali problémy, lebo ľudia začali „víťazov“ spoznávať a hovorili, že určite nepatria medzi znevýhodnených. A najmä novinár Carlos Ribagorda, ktorý sa zamiešal do paraolympijského tímu, zverejnil článok o tomto podvode. Športovci to brali ako výlet do Austrálie a pre federáciu mentálne znevýhodnených to bolo zase výhodné, lebo sa jej vďaka úspechom hrnuli sponzori. Španielsky tím potom o medaily prišiel, a bola z toho hanba. Ostatné tímy sa už nevyšetrovali, hoci bolo podozrenie, že napríklad aj medzi ruskými hráčmi boli profesionáli, ktorí svoj hendikep len predstierali. No a o tomto je aj nová komédia Jonáša Karáska. Tréner basketbalu, ktorý žije basketbalom, má syna s Downovým syndrómom. Aj on má rád basketbal, trénuje a chcel by ísť na olympiádu do Rio de Janeira. Ale jeho otec mu nevie nájsť tím hráčov, ktorí by spĺňal obe kritériá: teda žeby jeho členovia vedeli hrať basketbal a boli by aj mentálne znevýhodnení.  Zdá sa to nemožné, aj keď na to od štátu dostal štedrý grant. Ale je to milovaný syn a otec túži splniť jeho jedinú veľkú túžbu a tou je túžba je zahrať si na paraolympiáde. Dá sa vždy hrať fair play? Potom sa zomelie niekoľko vecí a výsledkom je, že otec – najmä aby nesklamal syna, ale trošku aj preto, aby nemusel vracať štedrý grant – postaví tím akože mentálne postihnutých basketbalistov. Sú to zdraví muži, basketbal ich baví, ale nehrajú ho profesionálne. Zároveň je každý z nich pre niečo momentálne lúzer, jeden bol vo väzení, ďalší je na drogách, ďalší sú unudení chalani z periférie a je tam aj akýsi ezoterický herec, ktorý momentálne nemá žiadny dobrý kšeft. Tím paradoxne vyzerá vcelku presvedčivo, chlapi sa ani nemusia príliš hrať na mentálne hendikepovaných, alebo to hrajú len trocha. Jakub Prachař  (v strede) hrá výstredného režiséra, ktorý učí tím ako hrať mentálne znevýhodnených. Foto: Cinemart.cz Tréner nie je chladnokrvný podvodník, viackrát to chce vzdať, prieči sa mu ten podvod, ale potom vidí svojho syna, ktorý je kapitánom mužstva, ako sa teší do Ria. A je zaskočený, že aj šéf paraolympionikov, ktorý má najprv podozrenie, jeho tímu úplne uverí a je nadšený. Nehovoriac o tom, že vďaka sociálnym sieťam má zrazu celý český tím veľkú podporu. A tak sa ide do Ria. Naozaj smiešni sú tí mladí muži, ktorých netrápia žiadne morálne ťažoby, jednoducho si to užívajú ako srandu. Prvýkrát sa okúpu v mori, popíjajú, užívajú život, sú za hviezdy – a dokonca sa im darí aj na palubovke. Fenomenálne sú natočené zápasy, mohla to byť aj nuda, ale napokon je to asi najvzrušujúcejšia časť filmu. Už to chytí aj ľudí v Česku, zábery z paraolympiády sa dokonca pozerajú aj v českých krčmách. Martin Hofmann ako tréner, ktorý sa dostal do ťažkej morálnej dilemy. Foto: cinemart.cz Nezabudnuteľné je finále, kde hrajú Česi proti Číňanom. Najprv do toho nejdú naplno, majú svoju špecifickú česť, ale keď náhodne zistia, že ani Číňania nie sú hendikepovaní, začne sa boj. A zrazu sú tí českí chlapi aj dojímaví, dávajú do toho všetko, a napokon aj vyhrajú. No už je toho klamania dosť, a tak je napokon záver morálne poučný, dojímavý, sentimentálny, – a príde aj trest. Nás divákov zoberie najmä príbeh toho chlapca, ktorého hrá mladý muž s Downovým syndrómom. No takže asi o toto ide v tom filme. Ale aké to je? Človek sa veľa nasmeje, dojme sa, aj slzu možno utrie. Ale nie je to už také tarantínovsky drsné, už je to bližšie skôr českým láskavo-dojímavým rodinným komédiám, ktoré niekto miluje, ale pre niekoho sú trochu otravné. Scény z rodinného života trénera – jeho vzťahy s rebelujúcim synom, s roztúženou a neuspokojenou ženou – diváka až tak neberú. Vidieť po x-tý raz, ako Petra Polnišová svojimi bujnými vnadami zvádza muža, ten je uštvatý, to je už trochu nuda a klišé ako z televíznej estrády. Podobne pôsobí aj postava, ktorú hrá druhý producent filmu Jakub Prachař (v titulkoch je uvádzaný aj ako autor námetu). Hrá výstredného režiséra, ktorý sa s trénerom kamaráti a tak trochu celú tú habaďúru vymyslel. Práve prišiel o prácu, a tak toto vníma ako veľké divadlo, a chalanov učí hrať svoju rolu. Ale je to taká trochu lacná estráda. Tej postave akosi nič neveríte a ide vám so svojimi hypochondrickými výstupmi dosť na nervy. Film funguje najmä vtedy, keď vidíte tú partiu chalanov, sú to trochu lúzri, ale ie sú to bezcitní chlapi, aj oni si obľúbia svojho kapitána s Downovým syndrómom a hrajú aj preňho. Dýchne na vás normálny život, vidíte chalanov, ktorí sa nudia kdesi na periférii, robia blbosti z nudy, a zrazu o niečo ide. Nielen o výlet do Ria, luxus, sláva, a síce je v tom podvod, ale predsa len reprezentujú svoju vlasť. Nie sú veľmi zodpovední, popíjajú alkohol, idú pred turnajom aj do bordelu, ale potom do kľúčových zápasov dajú všetko. Dojímavý je film aj vtedy, keď ukazuje, ako funguje rodina so synom, ktorý má Downovov syndróm. Nie je to jednoduché, ale keďže je tam veľa lásky, trpezlivosti, empatie, je to napriek všetkému pekná rodina. A napokon je tu aj prekvapivý zvrat, lebo to najcennejšie, čo si hlavný hrdina odnesie z Ria de Janeiro nie je zlatá medaila, ale niečo oveľa cennejšie. Je to aj príbeh o láske. Určite to je dobre urobený film, určite sa na ňom dá dobre zabaviť, aj poplakať sa dá, aj sa zamyslieť nad tým, aký je život hendikepovaných ľudí alebo nad tým, kedy je podvod morálne aspoň trochu únosný.  Hoci v tomto filme tréner dostane svoj trest za spreneverenie grantu. Ale už ide do väzenia takmer ako hrdina. Záver je aj napriek tomu až sladkastý, akoby režisér dostal grant na inkluzívny film. Ale je to vlastne aj film o súdržnej rodine, ktorá s láskou dokáže uniesť aj ťažké veci.  Takže je to pekný film, aj sranda veľká je tam, ale kultové dielko z toho nebude. Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.