Iránci sa prestávajú báť režimu, v uliciach volajú po návrate princa z exilu

Z Iránu prichádzajú zábery desiatok tiel obetí nepokojov, zatiaľ čo štátna televízia tvrdí, že počet protestov klesá, a ukazuje zábery plynulej dopravy v Teheráne. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Horiace autobusy v Mašade, zablokované autá medzi barikádami v Teheráne, streľba do protestujúcich v Abyeku, rodiny hľadajúce svojich príbuzných v márnici v Kahrizaku. Protesty proti teokratickému režimu v Iráne trvajú už šestnásty deň, no v dôsledku úradmi zavedenej blokády internetu prenikajú z 90-miliónovej krajiny len útržkovité informácie. Podľa mimovládnej organizácie Netblocks, ktorá monitoruje kybernetickú bezpečnosť, tam tretí deň funguje len jedno percento internetovej prevádzky. Podľa najnovších údajov zverejnených v nedeľu mimovládnou organizáciou Iran Human Rights bolo od začiatku protestov 28. decembra zabitých najmenej 192 protestujúcich v porovnaní s 52 obeťami hlásenými v piatok. Organizácia zároveň varovala, že „dochádza k masakru“ a že skutočný počet obetí by mohol byť ešte vyšší. „Neoverené správy naznačujú, že bolo zabitých najmenej niekoľko stoviek a podľa niektorých zdrojov možno viac ako 2-tisíc ľudí,“ zdôraznila a odsúdila „závažný zločin proti iránskemu ľudu“. Americká organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) odhadla, že počas protestov zomrelo najmenej 538 ľudí vrátane 490 protestujúcich a viac ako 10 600 ľudí bolo zatknutých. Protesty majú podľa pozorovateľov bezprecedentný rozsah a predstavujú najvážnejšiu hrozbu pre Iránsku islamskú republiku od jej vzniku v roku 1979. Poháňa ich najmä