Ukrajinskí učitelia nie sú zodpovední len za to, ako a čo deti učia, ale aj za ich prežitie

Žiť bežný život vo vojnových podmienkach je samo osebe skutočne nezlomné, no zároveň desivé a psychicky vyčerpávajúce. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Vojna ovplyvňuje všetky oblasti života. Zvyky, názory, vnímanie sveta, hodnoty, vzťah k ľuďom aj k materiálnym veciam. Mení priority a inak rozkladá životné akcenty. K niektorým materiálnym veciam vyvoláva ľahostajnosť, inými, naopak, posadnutosť. A zároveň kladie obrovskú zodpovednosť za prijaté či neprijaté rozhodnutia, ktoré v podmienkach vojny môžu stáť život. S Virou sedíme v aute a diskutujeme o našej trase na ľavý breh Dnipra. Keď sa v Kyjive začne letecký poplach, mosty cez Dnipro sa uzatvárajú. To znamená, že ak sa v tom čase nachádzate na ľavom brehu Dnipra, teda v ľavobrežnej časti Kyjiva, musíte tam vzdušný poplach aj prečkať, hoci bývate na pravom brehu a váš úkryt sa nachádza tam, kde žijete. Preto má v Kyjive veľký význam aj samotný výber ciest a trás a prináša so sebou vlastné výzvy. Presne o tom sa s Virou rozprávame v jedno ráno v meste, na ktoré už piaty rok útočia ruské drony a rakety. Naše auto bolo zaparkované neďaleko materskej školy, a tak okolo nás občas prechádzali rodičia, ktorí viedli deti do škôlky. Len čo sme si však určili trasu a naštartovali motor, uvedomili sme si, že nikam nepôjdeme – začína sa vzdušný poplach. Dnes sa teda na ľavý breh Dnipra nedostaneme a našu cestu aj plány odkladáme na zajtra. Rovnako ako niektorí rodičia, ktorí len pred pár minútami priviedli deti do škôlky. Okolo nášho auta smerom k materskej škole pribehla mama. O niekoľko minút sa už spolu so svojím dieťaťom ponáhľala späť, očividne domov. Takúto scénu možno pozorovať, ak bývate v blízkosti škôlok a škôl. Svedkom podobnej situácie som bola aj minulý rok, keď situácia s ostreľovaním Kyjiva, výpadkami elektriny a ničením mestskej infraštruktúry nebola taká vážna, ako je od začiatku roka 2026. Dňa 9. januára 2026 Kyjiv zažil silné ostreľovanie. Rusi útočili na energetickú infraštruktúru, čo spôsobilo výpadky v dodávkach tepla a vody. Napriek aktívnemu zásahu energetikov a komunálnych služieb boli v hlavnom meste zavedené havarijné odstávky elektriny, ktoré zastavili fungovanie systémov zásobovania vodou a teplom. Na niektorých miestach Kyjiva (k 11. januáru) zostáva situácia naďalej zložitá. Napríklad obyvatelia, ktorí žijú na ľavom brehu Dnipra, nemajú už tri dni elektrinu. Dokonca sa hovorilo o možnosti, že v bytových domoch bude potrebné vypúšťať vodu z radiátorov, aby v nich nezamrzla. Na pozadí silných mrazov a nepriaznivého počasia, problémov s elektrinou, kúrením a dodávkami vody primátor Kyjiva odporúča ukrajinským rodinám s deťmi, ak majú takú možnosť, opustiť hlavné mesto. Okrem toho kabinet ministrov poveril ministerstvo školstva, aby neodkladne riešilo otázku dočasného prerušenia prezenčného vyučovania. Zároveň boli ukrajinským deťom predĺžené zimné prázdniny do 19. januára. Najťažšie na vojne je to, že v podmienkach, keď je tvoj život takmer neustále v ohrození, musíš žiť akoby bežný život – napríklad odviesť deti do školy či do škôlky a ísť do práce. Zároveň sa však musíš spoľahnúť na cudzích ľudí, teda učiteľov a vychovávateľov, že sa počas útokov dronov alebo hrozby balistických rakiet postarajú o bezpečnosť tvojho dieťaťa. Ako sa to napríklad stalo v Charkive koncom roka, keď došlo k zásahu domu, v ktorom sa nachádzala súkromná materská škola. Vtedy, našťastie, všetky deti v škôlke prežili vďaka zodpovednosti vychovávateľov, ktorí spolu s deťmi stihli zísť do úkrytu. Je ťažké pozerať sa na zábery, ako matky bežia k budove, ktorú zasiahla raketa, a vidieť, ako príslušníci záchranných zložiek vynášajú plačúce deti so slovami „mama“, pričom pohľadom hľadajú medzi cudzími ľuďmi svoju mamu. V tejto situácii je to nesmierne ťažké pre všetkých: pre záchranárov, deti, vychovávateľov aj rodičov. Pred niekoľkými mesiacmi štrajkovali kanadskí učitelia pre veľmi nízke platy a to, že im ich vláda nezvyšuje, a preto boli školy dva týždne zatvorené a deti sa neučili. Nemenej problémov majú aj slovenskí učitelia. No ja neustále myslím na tých ukrajinských, konkrétne napríklad na našu učiteľku matematiky Darynu. Vždy keď vedie online hodinu s mojím dieťaťom a nachádza sa pritom v Kyjive, v duchu ďakujem všetkým silám, že je to stále možné a že je v poriadku. Veď neraz sa stalo, že hodina bola zrušená alebo presunutá, pretože učiteľka nemala elektrinu alebo práve prebiehal vzdušný poplach. Na oficiálnych stránkach ministra školstva Ukrajiny možno čítať takzvané nezlomné správy o počte ukrajinských škôl, ktoré na začiatku školského roka prešli na prezenčné vyučovanie po tom, ako si vybavili kryty. Akoby napriek vojne vzdelávacie inštitúcie na Ukrajine fungovali prezenčne. Realita je však trochu iná a ani komentáre rodičov pod takýmito príspevkami nie sú také optimistické či „nezlomné“. Žiť bežný život vo vojnových podmienkach je samo osebe skutočne nezlomné, no zároveň desivé a psychicky vyčerpávajúce. Hovorí sa totiž veľmi málo o samotných ukrajinských učiteľoch,