Odstúpenie USA od klimatického dohovoru nespomalí energetickú transformáciu Európy

Rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od kľúčového klimatického dohovoru OSN podľa analytikov pravdepodobne nespomalí energetickú transformáciu Európskej únie, hoci môže ovplyvniť investičné toky európskych energetických spoločností. Referuje o tom web Montel News. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil vystúpenie USA z viacerých medzinárodných organizácií vrátane Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý tvorí základ globálnej klimatickej politiky vrátane Parížskej dohody z roku 2015, od ktorej USA odstúpili už minulý rok. Podľa Mary Polovtsevovej, analytičky energetickej politiky v poradenskej spoločnosti Veyt, zostáva dlhodobá klimatická trajektória EÚ pevne stanovená. Pripomenula, že Únia sa vlani dohodla na cieľoch zníženia emisií do roku 2040 a má právne záväzky dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. „Trumpovo odstúpenie tento záväzok neovplyvní,“ uviedla. Podobne sa vyjadril aj Michele Governatori z talianskeho think-tanku Ecco, podľa ktorého je krok USA politicky znepokojujúci, no neznamená automatický obrat v ekonomických rozhodnutiach. Upozornil, že ani počas Trumpovho prvého mandátu sa nepodarilo oživiť americký uhoľný sektor a energetická transformácia pokračovala. Analytici však upozorňujú, že európske energetické firmy orientované na USA môžu čeliť problémom, najmä pri projektoch podporovaných zákonom Inflation Reduction Act z roku 2022. Príkladom sú spoločnosti Orsted a Equinor, ktoré v USA podali žaloby po zastavení viacerých projektov veternej energie na mori. Zároveň môže mať ústup USA od klimatického líderstva aj strategické dôsledky. Podľa Governatoriho tým Spojené štáty riskujú stratu pozície v globálnom súboji o vedúcu úlohu v dekarbonizovaných odvetviach, čím sa otvára priestor pre iných hráčov, najmä Čínu, ale potenciálne aj Európu.