Čo umlčalo (ruskú) protivzdušnú obranu Venezuely? USA nasadili sofistikovanú utajovanú zbraň

Americká operácia, ktorá viedla k zadržaniu venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky Cilie Floresovej, môže predstavovať nový míľnik v použití utajovaných bezpilotných technológií USA. Vojenský zásah ukázal rozsah amerických schopností v oblasti vzdušnej nadvlády, elektronického boja a spravodajstva v reálnom čase. Podľa dostupných informácií išlo o bezprecedentné nasadenie pokročilých lietadiel z amerických základní v karibskom regióne. O tom, či bola vojenská akcia v súlade s medzinárodným alebo americkým právom, sa nepochybne povedú rozsiahle spory. Z vojenského hľadiska však išlo o precíznu, až chirurgickú operáciu, založenú na presných spravodajských informáciách. Americká armáda podľa Reuters nasadila stealth stíhačky na kontrolu oblohy, lietadlá určené na rušenie nepriateľskej protivzdušnej obrany, ako aj tajné prieskumné drony a satelity na poskytovanie spravodajských informácií veliteľom v reálnom čase. Na operácií sa podľa všetkého podieľali aj stealth bezpilotné lietadlá RQ-170 Sentinel. To by predstavovalo zriedkavé nasadenie tohto utajovaného, bezpilotného prieskumného systému amerického letectva, píše portál Newsweek. Analytici pre portál upozornili, že ak by sa účasť RQ-170 vo Venezuele potvrdila, išlo by o významný moment v histórii tohto prísne utajovaného systému. Operácie RQ-170 zostávajú vo veľkej miere utajené, pričom doteraz bolo známe jeho nasadenie najmä nad Afganistanom počas vojny, kde sa podieľal na spravodajských misiách. Práve odtiaľ si RQ-170 vyslúžil prezývku Beštia z Kandaháru. Rare images show a test flight of the American RQ-170 Sentinel UAV. pic.twitter.com/7GrW1IpoNz Podľa obranného portálu War Zone boli RQ-170 Sentinel po operácii spozorované pri návrate na americkú základňu v Portoriku. Išlo o zriedkavý výskyt tajného lietadla, ktorý zachytil miestny obyvateľ. RQ-170 bol vyvinutý pre americké letectvo na spravodajské, sledovacie a prieskumné misie v „spornom vzdušnom priestore“. Má bezchvostové lietajúce krídlo optimalizované na zníženie radarovej stopy. Hodnotenia obranných expertov sa zameriavajú najmä na možnú úlohu bezpilotného lietadla RQ-170 pri dlhodobom sledovaní rezidencie Nicolása Madura. Podľa nich mohlo ísť o systematické a nenápadné monitorovanie pevného cieľa. Analytici pritom poukazujú na paralely so spravodajskou fázou pred zásahom proti Usámovi bin Ládinovi v roku 2011. Aj vtedy americké sily využívali nepretržité a skryté sledovanie vybraného objektu. Podľa vojenského portálu Army Recognition Group je RQ-170 podzvukové, prúdové, neozbrojené bezpilotné lietadlo určené na stealth spravodajské misie. Operuje v režime úplnej kontroly emisií, čo mu umožňuje zbierať signálové a elektronické spravodajstvo pri minimalizácii radarovej a infračervenej zistiteľnosti. Portál tiež vysvetľuje, že lietadlo mohlo podporovať aj raketové údery a špeciálnu operáciu vedúcu k zadržaniu Madura tým, že operovalo vo veľkej výške, vyhýbalo sa detekcii a monitorovalo protivzdušnú obranu a elektronickú aktivitu. Kľúčovú úlohu zohrali aj prieskumné a monitorovacie systémy. Lietadlá Northrop Grumman E-2D Advanced Hawkeye zabezpečovali riadenie boja a detekciu hrozieb, zatiaľ čo stealth drony RQ-170 Sentinel vykonávali tajné prieskumné misie. Ďalšie satelity a bezpilotné lietadlá podľa Reuters dodávali veliteľom informácie v reálnom čase. Vzdušnú prevahu zabezpečovali tiež stíhačky piatej generácie Lockheed F-35, schopné vyhnúť sa pokročilým radarovým systémom, spolu s F-22 Raptor určenými na ničenie nepriateľských lietadiel. Do operácie boli zapojené aj F/A-18E/F Super Hornet a EA-18G Growler, špecializovaný variant na elektronický boj, ktorý ruší nepriateľské komunikácie a radar. Dlhodobú údernú kapacitu poskytovali nadzvukové bombardéry B-1B Lancer, ktoré môžu zasiahnuť ciele mimo dosahu protivzdušnej obrany a vyžadovali doplňovanie paliva vo vzduchu prostredníctvom lietadiel Boeing KC-135 Stratotanker. Podľa hodnotení amerických predstaviteľov a obranných analytikov operácia ukázala slabiny ruských systémov, no experti varujú pred unáhlenými závermi. Venezuela sa spoliehala na ruské systémy protivzdušnej obrany vrátane S-300VM, Buk-M2E, Pancir-S1 a starších odpaľovacích zariadení S-125 Pečora-2M, doplnených čínskymi radarmi. Podľa analytikov, s ktorými hovoril Business Insider, ide o schopné exportné systémy, hoci nejde o najnovšie varianty používané ruskou armádou. Mattias Eken, expert na protiraketovú obranu z RAND, pre Business Insider uviedol, že operácia ukazuje, že dobre naplánovaná, viacdoménová západná operácia dokáže potlačiť alebo obísť aj pokročilé ruské systémy, najmä ak zlyháva integrácia, velenie, riadenie či úroveň výcviku obsluhy. Douglas Barrie z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) zdôraznil, že systémy, ktorými Venezuela disponuje, nie sú niečo, čo by ste ignorovali. USA ich podľa neho ani neignorovali a neutralizáciu hrozieb uprednostnili, pričom do operácie nasadili aj stealth lietadlá F-22 a F-35. Mark Cancian z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) označil ruskú protivzdušnú obranu vo Venezuele za „na papieri dosť hrozivú“ a dodal, že je „dosť pôsobivé, že v podstate nespôsobila americkým silám žiadne škody“. Podľa expertov zostáva veľa neznámych. Nie je jasné, či boli venezuelské systémy plne v prevádzke, či neboli oslabené ešte pred hlavným útokom, alebo či neboli jednoducho zaskočené. Cancian poznamenal, že hoci sú systémy schopné, ich obsluha „nemusí mať zodpovedajúci výcvik a skúsenosti“. Fabian Hinz z IISS dodal, že otázniky nad údržbou a výcvikom existovali už pred operáciou. Podľa Canciana operácia vo Venezuele, podobne ako izraelské údery proti Iránu, „núti zamyslieť sa nad tým, že ruské systémy, aspoň v rukách iných krajín, jednoducho nedokážu odolať najvyššej úrovni útoku“. Eken dodal, že konflikty na Ukrajine, v Sýrii a teraz vo Venezuele „ukázali, že ruské systémy protivzdušnej obrany, hoci majú hrozivú povesť, vykazujú v reálnych podmienkach nekonzistentný výkon“. Podľa Reuters misia vyslala protivníkom jasný signál o schopnosti USA vykonávať komplexné zahraničné operácie“ v čase rastúceho napätia s Čínou, ktorá „rýchlo rozširuje a modernizuje svoju vojenskú prítomnosť v Tichomorí“. Bývalý americký generál Tim Ray, niekdajší veliteľ Air Force Global Strike Command, povedal: „Je to dôkaz niečoho, čo dokážeme len my.“ Zároveň dodal: „Je to znak, že budeme geograficky a ekonomicky súťažiť s Číňanmi v našom vlastnom dvore.“