Citová hodnota

Joachim Trier po Najhoršom èloveku na svete prichádza s Citovou hodnotou a aj keï je to trochu klišé, ukradol si srdcia publika a kritikov. V novinke v mantineloch vyše dvojhodinovej stopáže si dáva na èas a nikam sa neponáh¾a, no na fronte rodinnej drámy triafa do èierneho a rad radom identifikuje univerzálnych, ale ve¾mi osobných kostlivcov v skrini kváriacich jednotlivcov aj generácie. Citová hodnota je osobným príbehom rodiny slávneho fiktívneho režisérskeho esa Gustava Borga zabaleného do darèekového balenia generaènej epiky. Z ve¾kého amerického eposu si berie len špecifické ingrediencie, no intímnu optiku a dramaturgickú mapu osviežujúco trhá až jemne invazívnymi scudzovacími mikroetudami. Trier sa pomocou sofistikovanej barlièky neživého rozprávaèa v podobe rodinného domu ponára pod „poklièku a håbky vzahov Borgovcov a na povrch sa vyplavujú ich vzahové patálie, úspechy, ale aj pády. Nora sa síce ujala ako divadelná hereèka, no žije v tieni slávnejšieho otca a permanentne sa pasuje so stavmi úzkosti. Sestra Anna síce zahviezdila v otcovom slávnom ve¾kofilme, no od èias keï zažila svojich 15 minút slávy ako detská superstar, zavesila herecké remeslo na klinec a stáva sa akýmsi nárazníkom medzi Norou a otcom Gustavom. A popritom v sebe úspešne dusí potlaèované city voèi ocovi, sestre a celému svetu. Gustav je akousi supernovou, okolo ktorej sa toèia nielen rodinní príslušníci, ale aj javy, krivdy a mikrosituácie pod stigmou klanu Borgovcov. Gustav po rokoch absencie pri rodinnom krbe chce napravi staré krivdy a zároveò sa vráti do filmového fachu s ve¾kým štýlom. Pripravuje tak comeback v podobe ve¾korysej filmovej drámy, do ktorej vpašoval aj linky a patinu vlastného života. Práve jeho nový scenár by mohol by pod¾a jeho predstáv akýmsi tmelom jeho vzahu s Norou, pre ktorú vykreoval práve ústrednú rolu hrdinky. Tá ale hra v ocovom spektákli odmieta a Gustav sa tak zhodou náhod ocitá v spoloènosti známej hollywoodskej hereèky Rachel Kemp, ktorej prepožièala tvár Elle Fanning. Tá si odskoèila z chrbta Predátora do Trierovej malej ve¾kej drámy a v úlohe ambicióznej hereèky sa ocitá na p¾aci filmu a filmovej úlohe, ktorá nebola napísaná pre òu. Trier tak na ploche dvoch hodín otvoril nieko¾ko liniek a príbehových etúd, ktorých spoloèným menovate¾om je Gustavova minulos, z ktorej postupne ako omrvinky vypadáva jedna chyba a preš¾ap za druhým. Divák si tak vïaka akémusi latentnému nazeraniu do Gustavovej „knižnice“ hriechov spája kontext rokov minulých a súèasnosti. Trier tak v replikách, náznakoch a druhých plánoch necháva divákom omrvinky vïaka, ktorým si zloží celkový obraz o rodine Borgovcov. Napriek urèitej prehltenosti motívmi film sa toèí práve okolo Gustava a jeho èinov a ich následkov. Trier rozplieta príbeh až slimaèím tempom, èo nemusí by niekomu po chuti. Fanúšikov pomalšieho a sústredenejšieho rozprávania ale poteší, že režisér dáva postavám priestor sa nadýchnu. Každá zo sestier tak má vlastný priestor a motiváciu a postupne sa okolo Anny a Nory rozplieta emoèná sie, do ktorej sa po rokoch lapili. Citová hodnota niekedy síce lavíruje na tenkom ¾ade až gýèových obrazov a patetických motívov, no Trierovi sa z tieòa akejsi filmovej melodramatickosti vždy podarí s gráciou vykorèu¾ova. Citová hodnota nerozvíri filmové vody hodom balvanu, ale sústredene dávkuje emóciu a akúsi kryptickos (záhadnos, nejasnos) rodinných vzahov. Trier tak na jednej strane navodil atmosféru rodinnej pustiny po apokalypse, no zároveò sahuje premenné (rozumej Noru, Annu a Gustava) k sympatickej blízkosti, ktorá vyžaduje opráši niekedy konfliktné, no oslobudzujúce remeslo komunikácie. Affeksjonsverdi (Nórsko, Francúzsko, Dánsko, Nemecko, 2025, 133 min.)Réžia: Joachim Trier. Scenár: Joachim Trier, Eskil Vogt. Hrajú: Renate Reinsve (Nora Borg), Stellan Skarsgård (Gustav Borg), Inga Ibsdotter Lilleaas (Agnes Borg Pettersen), Elle Fanning (Rachel Kemp), Anders Danielsen Lie (Jakob), Jesper Christensen (Michael), Lena Endre (Ingrid Berger), Cory Michael Smith (Sam) a ïalší