Venezuela má legitímneho prezidenta. Ale Maduro to nie je

dnes 12:00 Je do očí bijúce, že Európa doteraz s Latinskou Amerikou nemá zmluvu a nadštandardné vzťahy Akciu americkej armády vo Venezuele len málokto považuje za Trumpov príspevok ku globálnemu upevňovaniu demokracie. Prevažne sa ozývajú hlasy pripomínajúce tamojšie najväčšie svetové zásoby ropy. Bielemu domu však do kariet hrá najmä to, že demokratický svet nepovažuje uneseného Madura za legitímneho prezidenta krajiny. „Pre mňa je najdôležitejšie, že sa tým otvára možnosť na demokratické voľby a prepustenie politických väzňov,“ hovorí v rozhovore pre TREND bývalá česká europoslankyňa Dita Charanzová, ktorá najmä v pozícii podpredsedníčky Európskeho parlamentu dlhodobo udržiavala vzťahy s venezuelskou prodemokratickou opozíciou. Čo sa to vo Venezuele vlastne stalo? Je to únos prezidenta Madura, pokus o zmenu diktátorského režimu či krok smerujúci k ovládnutiu Venezuely Spojenými štátmi?  Predovšetkým si myslím, že sa nemôžeme pozerať na udalosti vo Venezuele iba cez dianie posledných dní. Musíme si pripomenúť, čo sa dialo vo Venezuele niekoľko uplynulých rokov. Keď som bola podpredsedníčkou Európskeho parlamentu, mala som na starosti aj vzťahy s Latinskou Amerikou. Od prvých dní vo funkcii som sa venovala podpore demokracie v tejto krajine. Bola som v kontakte s prodemokratickou opozíciou vrátane nositeľky Nobelovej ceny mieru Máriou Corinou Machadovou. Uplynulé roky však ukazovali, že v krajine si upevňoval moc diktátor Nicolás Maduro. Napríklad tým, že väčšina opozičných lídrov nemala šancu normálne politicky pôsobiť, mnoho z nich utieklo do Európy a USA, napríklad starosta hlavného mesta Caracas či bývalý líder opozície Leopoldo López. Naša časť Európy to tak nesledovala, ale vo Venezuele sa konali voľby, ktoré nemali demokratický priebeh. Výsledok posledných prezidentských volieb v roku 2024, v ktorých sa za víťaza vyhlásil Maduro, neuznali Spojené štáty ani Európska únia. Nicolás Maduro preto nebol z nášho pohľadu demokraticky zvolenou hlavou Venezuely. Skutočný víťaz prezidentských volieb opozičný kandidát Edmundo González Urrutia sa nemohol ujať moci. Takže toto všetko treba pripomínať, keď sa bavíme o tých posledných udalostiach. Bolo pre vás prekvapením, že sa do toho Donald Trump tak obul? Že to nabralo takúto rýchlosť, nie je pre ľudí, ktorí sledujú zahraničnú politiku Spojených štátov, až také veľké prekvapenie. Nová Trumpova administratíva od začiatku deklarovala záujem o Latinskú Ameriku. Minister zahraničia Marco Rubio sa aj v čase, keď ešte nebol vo funkcii, Latinskej Amerike venoval a vždy bol zástancom demokratických síl vo Venezuele či na Kube. Bol Maduro podobne nelegitímnym vládcom, ako je dnes z pohľadu Európskej únie napríklad bieloruský diktátor Lukašenko? Takéto porovnanie nerada používam, každá krajina má svoje špecifiká. Ale áno, Maduro bol diktátor, ktorý sa držal pri moci aj s pomocou násilia. Ak sa jeho politickým oponentom nepodarilo utiecť za hranice, tak podobne ako tisíce ľudí skončili ako politickí väzni za mrežami. Sú medzi nimi napríklad aj študenti, ktorí sú zatvorení len za to, že proti Madurovi a jeho režimu demonštrovali. Na druhej strane sa však Madurov režim snaží akúsi demokraciu aspoň predstierať. Máte už predplatné? Prihláste sa článok vyšiel v čísle: 01/2026 Pre nahlásanie príspevku porušujúceho pravidlá sa prihláste, alebo vyplňte formulár. História najnovšieho summitu EÚ, kde bolo prijaté rozhodnutie o spoločnom dlhu bez Maďarska, Slovenska a Česka, ukazuje, ako sa Únia snaží presadiť potrebné rozhodnutia aj bez jednomyseľného súhlasu Odstupujúca prezidentka Xiomara Castrová uzatvára svoje funkčné obdobie výzvou na prepočítanie hlasov v sporných novembrových voľbách Zmenšenie portfólia úverov v priemysle je výsledkom stagnácie prírastkov prevádzkových úverov a prehlbujúceho sa poklesu dlhodobých úverov Minister školstva Tomáš Drucker poukazuje na kľúčovú úlohu matematiky ako prenositeľnej zručnosti, nevyhnutnej pre rozvoj jadrovej energetiky a digitálneho priemyslu v Európe