Unikátny objav na Morave. V zatopených pieskovniach našli rastlinného „ducha“, ktorý podľa učebníc nemal vôbec existovať

Moravské pieskovne, ktoré vznikli po ťažbe štrku a piesku, sa ukázali byť miestom mimoriadneho botanického objavu. Vedci tu identifikovali hybrid dvoch základných druhov močiarkov – vodných rastlín príbuzných iskerníkom. O možnosti takéhoto kríženia sa v odborných kruhoch hovorilo už dlhšie, no až teraz získala táto hypotéza priamy a jednoznačný dôkaz. Objav je dôležitý najmä preto, že dopĺňa chýbajúcu časť skladačky v evolučnom vývoji močiarkov a ukazuje, že nové formy rastlín môžu vznikať aj medzi druhmi, ktoré majú medzi sebou genetické bariéry. Močiarky patria medzi rastliny s mimoriadne pestrou druhovou variabilitou a veľmi zložitým genetickým pozadím. Mnohé druhy, ktoré dnes poznáme, vznikli v minulosti hybridizáciou spojenou so zmenami v počte chromozómových súborov. Dlhou nezodpovedanou otázkou však bolo, či sú schopné krížiť sa aj tie najjednoduchšie, základné druhy močiarkov. Výskum na Morave túto otázku konečne objasnil a potvrdil, že takéto kríženie je možné. Hybrid zároveň predstavuje výnimočný prípad rastliny, ktorá si zachováva rovnaký počet chromozómov ako oba rodičovské druhy. V skupine močiarkov ide o jav, ktorý sa objavuje len výnimočne. Zatopené pieskovne ponúkajú pomerne netypické prostredie – vodu s osobitým chemickým zložením, nízkou konkurenciou iných druhov a otvoreným priestorom pre stabilné šírenie rastlín. Tieto podmienky pripomínajú prostredie krátko po ústupe poslednej doby ľadovej, keď sa rastliny stretávali a krížili v nových kombináciách. Objavený hybrid vznikol krížením močiarky ríonovej (Ranunculus rionii) a močiarky niťolistej (Ranunculus trichophyllus). Hoci ide o sterilnú rastlinu, ktorá netvorí semená, v pieskovniach dokáže prežívať a šíriť sa vegetatívne – odlomky jej stoniek ľahko zakorenia a vytvoria nové jedince. Genetické analýzy navyše odhalili, že tento hybrid nevznikol len raz. Objavil sa nezávisle na dvoch rôznych miestach, a vždy s odlišným darcovským rodičom. To potvrdzuje, že príroda si podobné evolučné pokusy „vyskúšala“ viackrát. Tento nález prináša cenné informácie o tom, ako v minulosti vznikali nové rastlinné druhy – a ukazuje, že podobné procesy prebiehajú aj dnes. Sterilný hybrid močiarkov je zároveň ukážkou toho, že rastlina môže vytvárať stabilnú populáciu aj bez tvorby semien, ak má možnosť šíriť sa vegetatívne. Objav hybridu močiarkov v moravských pieskovniach dokazuje, že aj dobre preskúmaná krajina môže prekvapiť. Umelo vytvorené vodné plochy, ktoré sa často považujú za menej hodnotné, sa ukázali ako dôležitý priestor pre pochopenie evolučných procesov vodných rastlín. Príroda tak opäť potvrdila, že je dynamická, nepredvídateľná a schopná vytvárať nové formy života aj tam, kde by sme to najmenej čakali.