Trumpov nový rok 2026 / Prečo to americký prezident robí

Jednu vec musíme prezidentovi Trumpovi uznať: vie, ako urobiť na začiatku roka poriadny ohňostroj. Zásah vo Venezuele, spektakulárne zadržanie a odvezenie diktátora Madura do USA pred súd i reči o tom, že Grónsko získa tak či onak. Tomu sa hovorí poriadny Silvester – aj keď o tri dni odložený. Bod prvý: prečo to urobil? Bola to takmer strategická nutnosť. Krátko predtým sa Maduro stretol s Číňanmi a dal im monopol na ťažbu minerálov a surovín vo Venezuele. Irán začal v továrňach vo Venezuele vyrábať drony Šáhid a presťahoval do krajiny aj časť bojovníkov libanonského teroristického hnutia Hizballáh. Rusko navýšilo svoju vojenskú prítomnosť v krajine pod velením na úrovni generála. Každý jeden fakt by viedol k úvahe, či už intervenovať. Kombinácia všetkých trochu ju učinila z amerického pohľadu nutnou. Bod druhý: bolo to porušením medzinárodného práva? Ak bol Maduro legitímny prezident, potom áno. Ak nebol legitímny prezident, potom nie; bolo to zatknutie uzurpátora, ktorý sa za prezidenta len vydával a vládol ako diktátor. Krajina nebola okupovaná. V júli 2024 boli vo Venezuele prezidentské voľby a podľa názoru Európy i Ameriky ich vyhral opozičný kandidát Gonzáles – a to Maduro ich sfalšoval a vyhlásil sa za víťaza. Bod tretí: je a má byť jediným či hlavným interpretom medzinárodného práva OSN konkrétne jej Rada bezpečnosti? OSN nie je organizáciou „spojených národov“ ale v skutočnosti zastúpených režimov a viac než polovica všetkých z nich sú diktatúry.  V Rade bezpečnosti majú právo veta aj Rusko a Čína (okrem Francúzska, Veľkej Británie a USA). Preto je málo pravdepodobné, že v skutočne dôležitých veciach sa OSN na niečom zhodne. A že tie dobré veci nebudú Rusko alebo Čína vetovať. V minulosti bolo mnoho intervencií, ktoré viedli k zvrhnutiu krutého ba až genocídneho tyrana – a nemali dopredu posvätenie Rady bezpečnosti OSN. Boli preto nelegitímne? Nie nutne. Uvážte sami: intervencia Tanzánie v Ugande v rokoch 1978 –1979, ktorá zvrhla krvavého Idi Amina. Intervencia komunistického (ale normálne komunistického) Vietnamu v komunistickej (ale aj na pomery komunizmu abnormálne komunistickej) Kambodži v decembri 1978 – januári 1979 a zvrhnutie Pol Pota, ktorý na vlastnom národe páchal genocídu. Intervencia prezidenta Ronalda Reagana v Grenade v októbri 1983 po tom, keď radikálna marxistická junta zavraždila relatívne umierneného marxistického diktátora a komunistická Kuba stavala na ostrove vojenské letisko.  Alebo prípad najpodobnejší Madurovi, rozhodnutie prezidenta Georga Busha staršieho v Paname v decembri 1989 intervenovať a zvrhnúť i zatknúť diktátora generála Noriegu, ktorý tiež pašoval do USA drogy. Ani jedna intervencia nebola dopredu schválená OSN, boli teda z určitého pohľadu proti medzinárodnému právu. Iný pohľad zase tvrdí, že všetky tie režimy boli hrozbou pre okolie, a teda zásahy boli oprávnené. Či už tak alebo onak, „vyšší mravný princíp“ jednoznačne hovorí, že zabitie (a teda i len zvrhnutie) tyrana nie je zločinom. Bod štvrtý: Grónsko. Vládne mu tyran? Nie. Takže akékoľvek americké vojenské obsadenie Grónska proti vôli Dánska (a Grónska) by bolo nelegitímne. Agresiou a okupáciou. Ale myslím si, že k tomu nedôjde. Dôjde k dohode. Či už formálnou alebo neformálnou kúpnou zmluvou, alebo dohodou iného typu. Môže to byť de facto alebo dokonca i de iure americko-dánske kondomínium. Faktom je, že USA aspoň prítomnosť na grónskom ostrove (tom najväčšom na svete) potrebujú. Ako sa rozpúšťajú ľady v Arktíde, námorná cesta z východnej Ázie a západného Pacifiku do severného Atlantiku (tá najkratšia lodná trasa z východnej Ázie do Európy i Ameriky) sa stáva obchodne i vojensky strategickou. Ak ju neovládnu Američania, ovládnu ju Číňania alebo Rusi. Preto je dohoda USA s Dánskom o Grónsku žiadúca.  Nie však hlúpe a chvastúnske reči Trumpa o tom, že ostrov obsadí a privlastní si silou. Americký minister zahraničných vecí (a zároveň poradca prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti, čo je kumulácia funkcií, ktorú naposledy zastával len Henry Kissinger) Marco Rubio hneď prehlásil, že žiadne použitie sily na získanie Grónska teraz vôbec nehrozí. Bod piaty: parodujme Shakespeara. Hlavná postava drámy: Imperator Triumphator Caesar Donald. Dvaja blízki spolupracovníci sa ho snažia ovplyvniť v názore na to, či americká zahraničná politika a účasť vo svete má byť aktívnejšia alebo menej aktívna, viac izolacionistická. Prvú pozíciu zastáva Marco Rubio, tú druhú viceprezident J. D. Vance. Zatiaľ a momentálne má na Trumpa väčší vplyv Rubio. Jeho celé meno je Marco Antonio Rubio. Chápete, španielska podoba latinského Marcus Antonius. Jeho celé meno je po latinsky Marcus Antonius Rubius. Kubánskeho pôvodu. Nečudoval by som sa, keby tento rok padol komunistický režim na Kube. Je tam pri moci teraz v januári presne 67 rokov. To je o 65 viac, než bolo rozumné ho tam nechať. Kubáncom by sa uľavilo. Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.