Z prvej dámy prvá bojovníčka socializmu. A prečo Lukašenko tvrdí, že Trump neuniesol Madurovu manželku?

Niektoré manželky autoritatívnych vládcov uprednostňujú život v úzadí, iné rady vyčnievajú na verejnosti. Do druhej skupiny patrila napríklad žena rumunského komunistického diktátora. Okolo Eleny Ceausescovej dokonca vznikol kult takzvanej matky národa. Na opačnej strane sveta sa donedávna výrazne prejavovala Cilia Floresová. Prvá dáma Venezuely, ktorú spolu s prezidentom Nicolásom Madurom elitní americkí vojaci pred týždňom odvliekli do USA, keď ich v noci prepadli v spálni. Ak uveríme slovám samozvaného bieloruského prezidenta, potom v pravom zmysle slova uniesli Američania iba Madura. Prečo? Lebo podľa Alexandra Lukašenka Floresová odišla z Caracasu dobrovoľne. Dá sa veriť tomu, čo hovorí? Celkom áno. V období kulminujúceho tlaku USA na Madura, aby sa vzdal moci, mu totiž Lukašenko ponúkal, že ho prichýli v Bielorusku. Nečudo, pretože obaja sa dobre poznajú. Nedá sa pritom vylúčiť, že Lukašenko konzultoval svoj návrh určený Madurovi s americkým predstaviteľmi. Bieloruský líder týždeň po údere USA vo Venezuele jasne naznačil, že šéf Bieleho domu Donald Trump nepožadoval od vojenského komanda, aby zatkli aj Floresovú. „Podstatné je že zajali prezidenta. Jeho manželke povedali: ‚Môžeš zostať, nemáme voči tebe nijaké nároky.‘ Odpovedala: ‚Nie, som s ním.'Poznám Floresovú, je veľmi odvážna žena. 'Pôjdem so svojím milovaným,‘ reagovala," citovala Lukašenka bieloruská štátna tlačová agentúra BELTA. Nie je jasné, odkiaľ Lukašenko získal takúto informáciu, ale je možné, že mu ju sprostredkoval Trump. Samozvaný prezident totiž poznamenal, že americký líder mu ozrejmil, že hlavným dôvodom úderu vo Venezuele bola ropa. (Nevedno, či teraz niekedy spolu komunikovali, ale vylúčiť sa to nedá; vlani Trump dvakrát telefonoval Lukašenkovi, zhovárali sa pravdepodobne najmä o snahe USA oslobodiť bieloruských politických väzňov, čo sa opakovane podarilo dosiahnuť.) Cilia Adela Flores de Maduro, ako znie jej celé meno v španielčine, je rodáčka z mesta Tinaquillo, v ktorom žije necelých 100-tisíc ľudí. Vyrastala však v Caracase, v metropole s viac ako tromi miliónmi obyvateľov. „Pochádza zo šiestich súrodencov, stala sa najmladším dieťaťom svojich rodičov," poznamenala agentúra Reuters. Floresová má 69 rokov, Je o šesť rokov staršia od svojho muža. Romantický vzťah medzi ňou a Madurom sa začal pred tromi desaťročiami, ale zosobášili sa až v roku 2013. Bohvie, možno by zostali žiť vo voľnom zväzku, ale toho roku Madura prvýkrát zvolili za prezidenta a zrejme považoval za logické, aby sa z priateľky stala manželka, čiže prvá dáma Venezuely (lepšie povedané prvá bojovníčka, o čom ešte bude reč). Bola to jej druhá svadba. Z prvého manželstva má troch potomkov. Vyštudovala právnickú fakultu, zamerala sa na pracovné a trestné právo. Druhý odbor jej otvoril dvere do verejného diania. Konkrétne cez právnu pomoc Hugovi Chávezovi (neskoršiemu prezidentov Venezuely). V roku 1992 sa pokúsil o vojenský prevrat, ale zvrhnúť prezidenta Carlosa Andrésa Péreza sa mu nepodarilo. Skončil za mrežami, Floresová mu poskytovala advokátske služby. O dva roky neskôr Cháveza prepustili na slobodu na základe amnestie vtedajšieho venezuelského lídra. Prezidentské voľby v decembri 1998 vyniesli Cháveza k moci. Chopil sa jej vo februári 1999 a potom ešte trikrát vo voľbách triumfoval. Zomrel v roku 2013, keď podľahol rakovine. Maduro vtedy vykonával funkciu viceprezidenta. Po smrti Cháveza sa stal dočasnou hlavou štátu a v apríli 2013 získal mandát priamo od voličov (vyhral tesne, opozícia označila jeho víťazstvo za sfalšované). V tej dobe bola Floresová už skúsená politička, pretože prvý raz za poslankyňu ju zvolili už v roku 2000. V auguste 2006 sa Maduro presunul z pozície predsedu parlamentu na post ministra zahraničných vecí, jeho dovtedajšiu funkciu prevzala jeho manželka. Neskôr získala inú úlohu v štáte: od roku 2012 až do zvolenia Madura za nástupcu Cháveza bola generálna prokurátorka. Ako šéfka parlamente (historicky prvá žena vo Venezuele na tomto poste) sa nezachovala ústretovo voči médiám. Naopak: novinárom zakázala vstup do sídla zákonodarného orgánu. Stala sa terčom kritiky aj pre rodinkárstvo: „V parlamente zamestnala desiatky svojich príbuzných," pripomenula televízna stanica CNN. Cháveza obdivovala ako politika podobne ako Madura. Hovorievala o sebe, že je Chávezova dcéra (v duchu jeho ľavicovej ideológie). Maduro ju oslovuje Cilita. Po jeho boku na čele štátu sa vlastne nestala prvou dámou: začali ju totiž označovať za prvú bojovníčku venezuelského socializmu. Toto pomenovanie svojej manželky si vybral Maduro. Oslovenie prvá dáma sa mu zdalo byť aristokratické, čo nezodpovedá jeho socialistickým hodnotám. Počas Madurovho vládnutia bola Floresová považovaná za najvplyvnejšiu ženu vo Venezuele. Bola to ona, kto mal najväčší dosah na rozhodnutia Madura. Nitky poťahovala za politickou oponou, jej postavenie nebolo inštitucionalizované napríklad na rozdiel od pomerov v Nikarague, kde prezident Daniel Ortega má za viceprezidentku svoju manželku Rosariu Murillovú. Floresová vystupovala na verejnosti ako opora svojho manžela. Samozrejme, že aj v roku 2024, keď sa Maduro uchádzal o znovuzvolenie. V kampani pred prezidentskými voľbami si s ním pravidelne zatancovala na pódiu pred jeho stúpencami. Ich spoločný mocenský príbeh sa skončil 3. januára tohto roku po zásahu príslušníkov americkej armády v Caracase. © Autorské práva vyhradené