Oceány sa zohriali na rekordné úrovne. Zem v roku 2025 prekročila ďalší kritický míľnik

Oceány v roku 2025 pohltili rekordné množstvo tepla. Dôsledky? Silnejšie búrky, extrémne tornáda, horiace lesy, topiace sa ľady a smrť koralových útesov. V roku 2025 sa Zem opäť posunula o krok bližšie k klimatickému bodu zlomu. Oceány absorbovali najväčšie množstvo tepla v histórii meraní. Ide už o deviaty rok po sebe, kedy klimatológovia zaznamenali rekordné oteplenie oceánov. Každú sekundu minulého roka tak svetové vody pohltili energiu ekvivalentnú 12 atómovým bombám zhodeným na Hirošimu. Tento alarmujúci trend potvrdila rozsiahla štúdia publikovaná v odbornom časopise Advances in Atmospheric Sciences, na ktorej spolupracovalo viac ako 50 vedcov z 31 medzinárodných inštitúcií. Merania teploty v horných 2-tisíc metroch oceánu ukazujú, že najväčšie oteplenie zaznamenali oblasti Južného Atlantiku, Severného Pacifiku a Južného oceánu. Oceány sú hlavným regulátorom teploty na Zemi. Pohlcujú viac ako 90 percent prebytočného tepla vytvoreného skleníkovými plynmi. Ako uviedol klimatológ Kevin Trenberth, „oceánsky tepelný obsah (OHC) je najlepší ukazovateľ toho, že sa planéta otepľuje.“ A tieto čísla sú neúprosné. V roku 2025 oceány absorbovali o 23 zettajoulov viac energie než v roku 2024. Pre porovnanie ide o 200-násobok ročnej spotreby elektrickej energie celej planéty. Z tohto množstva tepla sa približne 16 percent oceánu dostalo na historicky najvyššie teploty, ďalších 33 percent patrilo medzi tri najteplejšie roky, aké boli kedy zaznamenané. Vedecká komunita preto bije na poplach. Ide o trend, ktorý bude pokračovať, kým sa nedosiahne nulová bilancia emisií skleníkových plynov. Hoci povrchové teploty oceánov v roku 2025 mierne poklesli oproti extrémom z rokov 2023 a 2024, stále išlo o tretí najteplejší rok v histórii. Navyše, súčasné ľudské emisie zahrievajú vodu až do hĺbky 2-tisíc metrov, teda do hĺbky, kam sa tepelná energia dostáva približne za 25 rokov. To znamená, že teplo, ktoré oceány dnes absorbujú, bude mať dopad na klímu ešte celé generácie. „Zmena je nezvratná v ľudskom časovom meradle,“ varuje K. Trenberth. Inými slovami, aj keby sa dnes úplne zastavila produkcia všetkých emisií, účinky doterajšieho oteplenia by bolo cítiť ešte desaťročia. Horúcejšie oceány neznamenajú len problém pre morské ekosystémy. Vedú aj k nárastu vlhkosti v atmosfére, čo vytvára ideálne podmienky pre silnejšie búrky, výdatnejšie dažde a extrémne výkyvy počasia. Profesor John Abraham situáciu výstižne prirovnal k „počasiu na steroidoch.“ „Teplejšie more znamená viac odparovania, čo vedie k extrémnejším zrážkam a intenzívnejším hurikánom.“ Tie sú zároveň pomalšie. Trvajú dlhšie a spôsobujú viac škôd, keď zasiahnu pevninu. V roku 2025 sa v Atlantiku vyskytli až tri hurikány kategórie 5, čo sa stalo len druhýkrát v dejinách meraní. Následky? Katastrofálne záplavy v Texase, tisíce požiarov v Kanade a monzúnové lejaky, ktoré zabili vyše 1 300 ľudí v Ázii. Všetky tieto extrémy vedci spájajú so zvyšujúcim sa tepelným obsahom oceánov. Ďalšou obeťou otepľovania sú koralové útesy, ktoré podporujú viac ako 25 percent všetkých morských druhov, hoci pokrývajú menej než 0,1 percent morského dna. Keď sa voda príliš ohreje, koraly vypudzujú symbiotické riasy, ktoré im dávajú farbu aj výživu, čoho výsledkom je bielenie, a v prípade dlhodobého stresu aj smrť. V roku 2025 bol zaznamenaný zaznamenali bezprecedentný počet morských horúčav, čo viedlo k masívnemu úhynu koralov. © Autorské práva vyhradené