Dokázali by ste svoje trojročné dieťa pobaliť a poslať ho na internát? (Víkend bez politiky)

Výber textov a rozhovorov od editoriek rubriky Rodina a vzťahy. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Michal Tkáčik ako dvojročný ochorel a prišiel o zrak. Keďže koncom osemdesiatych rokov nebola možnosť poslať nevidiace dieťa do bežnej škôlky či školy, jeho rodičia stáli pred dilemou, kto a ako ho bude učiť. V podstate jedinou možnosťou bola škola pre nevidiacich v Levoči vzdialená takmer tristo kilometrov od domova. „Mama dodnes spomína, koľko sa pre to naplakali, akí nešťastní z toho boli. Aj naši príbuzní boli proti tomu. Mama však vedela, že internátna škola mi ako nevidiacemu dá do života viac, než fungovanie doma.“ Pochvaľuje si, že internát ho naučil samostatnosti a dal mu komunitu rovnako znevýhodnených detí, s ktorými mohol prežiť v podstate normálne detstvo. Netrúfa si hodnotiť, aký vplyv má takýto skorý odchod od rodičov na celkový vývoj dieťaťa. Zároveň je skeptický k snahe zapájať nevidiace deti do bežných škôl. Tam totiž podľa neho nemajú vhodné pomôcky ani učebnice a vyučujúci nevedia, čo si s takýmto dieťaťom v triede počať. Nevidiaci Michal Tkáčik od troch rokov vyrastal na internáte: Naše bežné školy nevidiacich nevedia pripraviť na životif (typeof cabrioST=="function") cabrioST(5056634,""); Českému párovému terapeutovi Honzovi Vojtkovi práve vyšla kniha Príbeh lásky a v rozhovore s kolegyňou Markétou Plíhalovou z týždenníka Respekt spolu hovoria o tom, čo vo vzťahoch funguje a ako ich posilňovať. Spomína na to, akým zážitkom pre neho bolo čítať si listy medzi filozofkou Simone de Beauvoir a spisovateľom Jeanom-Paulom Sartrom, ktorí spolu žili 51 rokov v istej forme otvoreného vzťahu. „Písali si o svojich milenkách a milencoch, riešili, čo to s nimi robí. Toto my teraz objavujeme vo forme konsenzuálnej nemonogamie,“ hovorí Vojtko. Nemá však rád, keď ho označujú za propagátora nemonogamných vzťahov. Ľuďom radí najmä to, aby skúmali, čo im vyhovuje. „Debilný romantizmus – ospravedlňujem sa za ten prívlastok – nám hovorí, že na iných ľudí nesmiem ani myslieť, aby to bola tá správna láska. Pritom rozprávať sa s partnerom o našich predstavách je oslobodzujúce.“ Život v páre bude prevažovať, ale nie je to jediná správna cesta, hovorí párový terapeut Honza Vojtkoif (typeof cabrioST=="function") cabrioST(5058409,""); Ešte pred piatimi rokmi chodil spisovateľ Lukáš Cabala na verejné akcie so svojou knihou Satori v Trenčíne bez slova, len ju podpisoval. Dôvodom bolo aj to, že sa narodil s rázštepom pery. Istý čas mu trvalo, kým sa odvážil prehovoriť aj pred publikom. Stalo sa to na jednej diskusii v kníhkupectve Artforum. „Sedel som tam, úplne som sa bál prvého slova. Nejako som začal, rozdýchal som to, prežil a odvtedy som s tým okej.“ Lukáš Cabala je spolumajiteľom rodinného antikvariátu Čierne na bielom, ktorého tržby skokovo klesajú. Zatiaľ nemá odpoveď na otázku, čo bude robiť, keď antikvariát zavrú. To, že by ho uživilo písanie, považuje za nereálne. Aj jeho rodičia a sestra už sa spoliehajú na iné zdroje príjmov. „Všetci sa obzeráme, ako opustiť potápajúcu sa loď, ale je to pomerne veselé, je to okej.“ Sme ako kapela na Titanicu, hovorí spolumajiteľ antikvariátu a spisovateľ Lukáš Cabalaif (typeof cabrioST=="function") cabrioST(5022996,""); Diana Renner vyrastala v Belgicku, ale žila aj v Škótsku či v Austrálii. V Sydney sa prihlásila na stand-upový kurz a neskôr skúsila vystupovať aj na pódiu. Spočiatku si písala vtipy v angličtine, no napokon zistila, že jednoduchšie bude, ak sa bude humorom živiť na Slovensku. Je jednou z mála úspešných stand-up komičiek u nás. V rozhovore spomína aj na to, akú drsnú kritiku po svojich vystúpeniach dostala od Jána Gorduliča, aj ako sa z nej zvládla zotaviť. „Zlyhania musí človek nebrať tragicky. To je hlavná vec.“ Komička Diana Renner: Muži majú viac sebavedomia, preto je ich viac v humore aj v politikeif (typeof cabrioST=="function") cabrioST(5029246,""); Režisér Jonáš Karásek po úspešnej komédii Invalid nakrútil film Dream Team inšpirovaný skutočnou udalosťou, keď sa na paralympiádu v Sydney v roku 2000 dostal španielsky basketbalový tím, v ktorom časť športovcov svoj hendikep len predstierala. „Aj keď samotný námet môže v niekom vyvolať obavu, že pôjde o lacný humor na úkor mentálne postihnutých, snažili sme sa urobiť všetko pre to, aby to bolo presne naopak,“ hovorí v rozhovore Karásek. Do hlavnej úlohy obsadil herca s Downovým syndrómom Martina Polišenského a vo filme načrtol aj skutočné problémy znevýhodnených športovcov, vďaka čomu získal aj dobré ohlasy v komunite venujúcej sa športovcom s hendikepom. Crazy komédia môže byť nekorektná a zároveň ľudská. Podarilo sa to Dream Teamu?if (typeof cabrioST=="function") cabrioST(5061344,""); Po Invalidovi prišiel s Dream Teamom. Dnes máme tendenciu byť precitlivení na všetko, hovorí režisér Jonáš Karásekif (typeof cabrioST=="function") cabrioST(5060485,""); Ten, kto drží loptu, nikdy nemá ruky čisté. Dream team je bizarný podvod paralympiády, ktorý v skutočnosti odhalil spoluhráč – novinárif (typeof cabrioST=="function") cabrioST(5049470,""); Ak máte tip na dobrú tému, zaujímavého človeka alebo nám jednoducho chcete zanechať odkaz, pokojne mi napíšte na [email protected]. Nezostaňte ľahostajní voči násiliu na ženách, zistite viac v knihe Bola to láska. Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected]. Editorky rubriky Rodina vzťahy Denníka N vyberajú čítanie a počúvanie bez politiky na víkend. Vychádza vždy v sobotu ráno.