Český brankár Dobeš: Tlak v Montreale nie je taký extrémny, ako si niektorí myslia

Tento článok vznikol v spolupráci s FutbalTour, športovou cestovnou kanceláriou, vďaka ktorej zažijete NHL naživo. Keď mal JAKUB DOBEŠ šestnásť rokov, bol brankárom mládežníckeho výberu Chomutova, no vo svojej kariére chcel dosiahnuť viac.  „Tam som neznamenal dokopy nič. Bol som obyčajný hokejista,“ hovoril.  Rozhodol sa vybrať riskantnou cestou, hokejové šťastie odišiel hľadať do zámoria. V Spojených štátoch mu na začiatku pomohol bývalý slovenský reprezentant Ľuboš Bartečko, ktorý v St. Louis trénoval juniorský tím. Skúšku tam mu vybavil agent Miroslav Michálek. Pre Dobeša ale Bartečko v jeho vekovej kategórii nemal miesto, a tak mu na základe odporúčania od Brucea Racineho, bývalého brankára NHL, dohodil miesto v tíme do 18 rokov.  Český mladík sa uchytil a aj keď spočiatku o neho nejavili záujem ani kluby v juniorskej USHL, na drafte do NHL si ho v roku 2020 vybral Montreal.  Po piatich rokoch chytá v najslávnejšom klube sveta a v najlepšej lige čelí najlepším útočíkom.  Duel Montrealu proti Calgary (4:1) sledoval len zo striedačky. Po ňom však Dobeš čakal v šatni Canadiens, kde sa tiesnili asi tri desiatky novinárov a televíznych štábov. Sedel hneď pri vchode, v mikine a bez brankárskeho výstroja.  Keďže v stretnutí nechytal, zámorskí novinári mierili za inými hráčmi a český brankár sa mohol sústrediť len na otázky Sportnetu. Juraj Slafkovský je štvrtú sezónu hráčom Montrealu Canadiens. Momentálne prežíva azda svoje najlepšie obdobie v NHL a Sportnet je pri tom. Priamo z Montrealu prinesieme pohľad do zákulisia klubu, bezprostredné reakcie hráčov či fanúšikov a postrehy expertov. Čo ste si pomysleli, keď vás Canadiens pred viac než piatimi rokmi draftovali? Draft prebiehal počas pandémie a celý bol online. Bol to neskutočný zážitok a moment, na ktorý nikdy nezabudnem. Pamätám si to úplne presne. Je šialené vidieť, kde som dnes, akí sú tu fanúšikovia zanietení a ako tým žijú. Som za to veľmi vďačný a spokojný. Snívali ste o tom, že raz nastúpite v tejto hale pred možno najlepšími fanúšikmi v NHL? Určite áno. Úprimne, spočiatku som o tom ani veľmi nepočul. Až keď som začal chytať v Lavale (farma Montrealu, pozn. red.), ľudia mi hovorili, aké je to tu špeciálne a aká výnimočná je táto hala. Keď som tu chytal prvýkrát, bol to veľký zážitok. Pamätáte si ešte emócie z premiérového zápasu? Áno, hrali sme proti New Yorku Rangers a vyhrali sme 5:4 po predĺžení, takže to bolo o to šialenejšie. Doteraz si na to pamätám a viem, že na ten zápas nikdy nezabudnem. VIDEO: Rozhovor s Jakubom Dobešom Cítite sa už ako NHL brankár na plný úväzok? Určite. Keď sa človek necíti ako brankár NHL, podľa mňa tu nemá šancu uspieť. Verím si, verím svojmu talentu a myslím si, že mám dobré výsledky. Verím, že tu môžem chytať veľmi dlho, ideálne až do konca kariéry. Čo je podľa vás ťažšie – dostať sa do NHL alebo sa v nej udržať? Dostať sa do NHL nie je jednoduché. Bol som draftovaný v piatom kole a v tom prípade nedostanete toľko šancí ako hráči z prvého kola.  Ťažko povedať, ale keď sa však raz v NHL usadíte, je to už len na vás, či sa dokážete udržať. Povedal by som, že samotná cesta do NHL je možno ešte náročnejšia než zotrvanie v nej. V Montreale je momentálne špecifická situácia, že chytajú nie dvaja, ale až traja brankári. Musíte teraz ukázať v zápasoch alebo aj na tréningoch ešte niečo navyše? Veľa netrénujeme, pretože hráme skoro každý druhý deň. V tréningu toho veľa neukážete. Dôležité je využiť šancu, keď príde, hlavne v zápase. Sústredím sa na to, aby som z každého momentu vyťažil maximum. Ako prežívate zápasy na striedačke? Je to určite iné, než v bránkovisku. Je to iné, samozrejme. Keď nechytáte, neprežívate zápas až tak intenzívne, ale snažím sa podporovať spoluhráčov, byť dobrý tímový hráč. Ak niekto potrebuje radu alebo povzbudenie, snažím sa pomôcť. Je náročné udržať si koncentráciu, keď viete, že môžete kedykoľvek naskočiť? Zo skúseností už cítite, kedy sa môže niečo stať a kedy nie. Samozrejme, keď sa niekto zraní, je to náročné, ale našťastie sa to u nás nestáva často. Väčšinou sa teda sústredím na podporu tímu. Zrejme žiadny iný klub NHL nie je tak ostro sledovaný a hodnotený zo strany médií aj fanúšikov ako sú Canadiens. Pocítili ste to už aj vy? Cítiť to hlavne vtedy, keď sme doma – povedzme týždeň až desať dní. Potom však bývame dlho na tripoch, takže je to tak pätdesiat na päťdesiat. Tlak tu je, ale nie je to až také extrémne, ako si niektorí myslia. Raz ste hore, raz dole. Jeden deň vás chvália, druhý deň sa vám zápas nepodarí. Nemôžete sa príliš pozerať na to, čo si o vás myslia ostatní, lebo by ste sa z toho mohli zblázniť. Do Ameriky ste odišli keď ste mali šestnásť rokov. Ako chlapec z Moravy zvládol takýto životný skok? Určite zvyknúť si na životný štýl a jazyk. Angličtina v Amerike je úplne iná než v škole, je tam veľa slangu. Keď som to pochopil, všetko išlo oveľa ľahšie. Absolvoval som v zámorí strednú aj vysokú školu, takže som si tým všetkým bez problémov prešiel a dnes to už beriem ako samozrejmosť. Ako vyzerajú vaše posledné hodiny pred zápasom? Čo vám pomáha dostať sa do stavu stopercentnej koncentrácie? Je toho dosť, ale všetko prezrádzať nebudem. Väčšinou sa snažím pripraviť hlavu aj telo, ale najdôležitejšie je to v hlave. Česko už zverejnilo nomináciu na zimnú olympiádu v Miláne, do ktorej ste sa nedostali. Tak trochu ste s tým rátali, alebo ste verili, že by sa tam vaše meno objaví? Áno, rátal som s tým a myslel som si, že tam pôjdem, ale nakoniec sa tak nestalo. Viac sa k tomu asi vyjadrovať nebudem. Váš tréner Dušan Strhársky v minulosti povedal, že existovala aj alternatíva, aby ste reprezentovali Slovensko, keďže mama je Slovenka. Na koľko to bolo vážne? Bolo by to možné, keďže mama je zo Slovenska. Problém je však v pravidlách – musel by som hrať jeden či dva roky na Slovensku. Prakticky to teda nikdy nebolo reálne, aj keď teoretická možnosť existuje. Čisto hypoteticky. Ak by sa taká možnosť naskytla, uvažovali by ste o nej? Riskovať rok kariéry, aby som hral slovenskú extraligu, by bolo náročné. Sloveská liga je super, ale NHL je asi na inej úrovni (smiech).  Nikdy však nehovor nikdy. Momentálne mám české občianstvo, no keďže som dosiaľ výraznejšie nereprezentoval ani Česko, ani Slovensko, veľmi sa tým nezaoberám. Máte na Slovensku nejakých príbuzných, s ktorými ste v kontakte? Áno, babku a dedka. Keď je mama na Slovensku, občas sa tam zastavím. Väčšinu času však trávim v Amerike a Kanade. V lete som najmä v Amerike, tam sa cítim ako doma. Mám tam kondičných trénerov, zázemie a žije tam aj brat.  Váš brat Zdeněk tiež hrá hokej v nižšej juniorskej súťaži v zámorí. Dávate mu nejaké rady? Väčšinou spolu hráme videohry, o hokeji sa bavíme iba niekedy. On je obranca a ja brankár, takže je to dosť rozdielne. Úprimne, obrane až tak nerozumiem. Ako by ste troma-štyrmi vetami charakterizovali Juraja Slafkovského, vášho spoluhráča? Juraja? Fúha… Väčšinou si zo mňa robí srandu a na sociálnych sieťach mi moc kredit nedáva. (úsmev).  Je to však skvelý chalan a výborný hokejista. Držím mu palce v slovenskej reprezentácii, lebo v Montreale hrá výborne. Som veľmi zvedavý, ako dobrý bude za nejaké štyri roky.  Ale keď som dnes videl, ako netrafil prázdnu bránu, tak musíme na tréningu ešte zapracovať. Aj keď ja nie som útočník, takže veľa rád mu asi nedám (úsmev).