Ako pomáhať a neplytvať? DÁSATO s Norbertom Maurom

Gabika Zúbriková si po sérii štyroch rozhovorov s účastníkmi programu Impact Lab pozvala hosťa, ktorý za celý projekt nesie zodpovednosť. Je ním Norbert Maur z Nadácie Pontis. Noro vitaj! Tento a ďalšie rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi si môžete pozrieť na Youtube, alebo vypočuť ako podcast s názvom DÁSATO Svet podľa Gabiky.  Kto dnes vlastne sedí v štúdiu? Moderátorka priznáva, že s hosťom ich nespája len profesionálny vzťah. „My sme vlastne nielen bývalí kolegovia, ale hlavne starí kamoši, poznáme sa koľko rokov? Pomaly to ťahá na dvadsať,“ zaznieva s úsmevom. Aj vďaka tomu je rozhovor osobný a ide viac do hĺbky. Norbert Maur z Nadácie Pontis* je človek, ktorý stojí za projektom Impact Lab. *Nadácia Pontis je nezávislá nezisková organizácia, ktorá už 29 rokov podporuje aktívnych ľudí, občianske iniciatívy a zodpovedné firmy v snahe zlepšovať kvalitu života a posilňovať demokraciu na Slovensku. Patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie nadácie na Slovensku a dlhodobo zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji občianskej spoločnosti, filantropie a spoločensky zodpovedného podnikania. Norbert otvorene hovorí, že otázku zmyslu svojej práce si kladie pravidelne – a často ju testuje na tých najúprimnejších kritikoch, na vlastných deťoch. „Keď boli menšie a pýtali sa ma, čo vlastne robím, hovoril som im, že podporujeme pani učiteľky, aby lepšie učili a aby ste vy radšej chodili do školy,“ opisuje. „Vtedy to stačilo. Dnes sú deti staršie, rozumejú tomu, čo je občianska organizácia, a jedna z nich už dokonca dobrovoľníčila aj na podujatí s názvom Impact Summit.“ „Teraz im hovorím, že pomáhame ľuďom, ktorí majú dobrý nápad, ako zlepšovať život na Slovensku. A pomáhame zlepšiť ten nápad tak, aby sa dostal k čo najväčšiemu počtu ľudí,“ vysvetľuje. Čo znamená pomáhať organizáciám rásť a zlepšovať spoločenský dopad? Slovo „spoločenský dopad“ sa v súvislosti s Impact Labom objavuje často. Aj keď znie cudzo, v skutočnosti ide o praktickú vec. „Pomáhame organizáciám rásť a zlepšovať ich aktivity, aby to, čo robia, malo reálny efekt,“ zaznieva. Moderátorka to zhrnie: „Čiže smerujete ich od nápadu k dopadu?“ „Áno,“ potvrdzuje Norbert. „ Je to výstižné, aj sa to rýmuje. Od nápadu k dopadu“ Ako vlastne vznikol Impact Lab a prečo ho robí práve Nadácia Pontis? Impact Lab nevznikol zo dňa na deň. Nadácia Pontis sa postupne posunula od menšieho projektu zameraného na inovácie vo vzdelávaní, známeho ako Generácie 3.0, k oveľa širšiemu a systematickejšiemu programu. Zlomovým bodom bolo získanie grantu z Európskej komisie z programu CERV, vďaka ktorému sa Impact Lab mohol rozšíriť do podoby, v akej funguje dnes. Financie sú dôležitou, no nie jedinou súčasťou podpory. „Ročne prerozdeľujeme približne 1,2 milióna eur len na granty,“ hovorí Norbert. Okrem toho je do programu zapojený tím približne piatich ľudí, ktorí sa venujú manažmentu a práci s organizáciami. Za tri roky fungovania programu tak do neziskového sektora putovali minimálne tri a pol milióna eur. Jednoznačná odpoveď znie nie. Impact Lab nestojí len na rozdávaní peňazí. „Snažíme sa, aby sa organizácie naozaj zlepšovali,“ vysvetľuje Norbert. Práve preto je veľkou súčasťou programu takzvaný capacity building – teda vzdelávanie, workshopy, mentoring a systematická podpora rozvoja. Pre aké neziskovky je vhodný Impact Lab? Impact Lab pracuje s rôznymi typmi organizácií podľa ich veľkosti a fázy, v ktorej sa nachádzajú. 1. Inkubačný program: z nuly na jednotku Pre menšie, často regionálne organizácie slúži inkubačný program. Sú to iniciatívy, ktoré majú dobrý nápad, často už aj otestovaný v praxi – napríklad v komunite alebo kultúrnom centre – no potrebujú pomoc s rozbehom. „Je to ako inkubátor pre malé dieťa,“ zaznieva v rozhovore s úsmevom. „Alebo pre kuriatko,“ dopĺňa moderátorka. V inkubátore sa organizácie učia, ako získať financie, ako komunikovať svoj projekt, ako sledovať dopad svojej práce a ako zistiť, či to, čo robia, robia dobre. Finančná podpora v tejto fáze dosahuje do 30-tisíc eur ročne. 2. Akceleračný program: intenzívny tréning Ďalším krokom je akceleračný program určený pre väčšie, etablovanejšie organizácie. Tu už ide o oveľa intenzívnejší proces. „Je to ako kombinácia kardio a silového tréningu,“ opisuje Norbert. Organizácie pracujú s mentormi na mieru, riešia stratégie, fundraising, rozvoj tímu a dlhodobú udržateľnosť. V akceleračnom programe môžu získať podporu až do výšky 60-tisíc eur ročne, spolu s veľmi intenzívnym rozvojovým programom. Čo už Impact Lab reálne priniesol? Program má za sebou dva ukončené ročníky a tretí práve prebieha. Každý rok sa do sektora dostáva približne 1,2 milióna eur. Spolu s nefinančnou podporou tak Nadácia Pontis výrazne prispieva k profesionalizácii a rastu organizácií po celom Slovensku. Výsledkom nie sú len lepšie projekty, ale silnejšie organizácie, ktoré dokážu svoj dobrý nápad pretaviť do skutočného dopadu. A práve v tom je odpoveď na otázku z úvodu. Nevykurujú vesmír. Pomáhajú meniť svet – krok za krokom, od nápadu k dopadu. Čo ak organizácie nechcú chodiť na workshopy a potrebujú len peniaze? Moderátorka prichádza so zámerne provokatívnou otázkou. Čo ak sa organizáciám nechce cestovať, vzdelávať sa, nechcú mentoring ani workshopy a potrebujú jednoducho len peniaze na prevádzku? Odpoveď je priamočiara. Takéto organizácie sa podľa Norberta do Impact Labu hlásiť nemajú. Nie preto, že by ich potreba bola nesprávna, ale preto, že tento program má jasne definovaný zmysel. Norbert vysvetľuje, že Nadácia Pontis veľmi dobre rozumie situácii, keď organizácie „nemajú kapacitu, vôľu alebo energiu“ ísť do rozvojových aktivít. „Potrebujú jednoducho pokryť svoju prevádzku, majú rozbehnuté aktivity a v zásade potrebujú peniaze. A to je úplne pochopiteľné,“ hovorí. Pre takéto prípady však existujú iné grantové programy – či už v rámci Nadácie Pontis alebo u iných donorov. Impact Lab je postavený inak. „Náš program naozaj nie je len o financiách, ale aj o tom budovaní vnútorných kapacít,“ zdôrazňuje. Cieľom je poskytnúť organizáciám vzdelávanie a podporu tak, aby sa ako organizácie reálne zlepšili. Má zmysel organizácie do rozvoja trochu „tlačiť“? Zaujímavé je, že práve tie organizácie, ktoré na začiatku váhajú, sa po čase často vracajú s úplne inou spätnou väzbou. „Keď s nimi robíme feedback a pýtame sa, ako vnímali workshopy či mentoring, na konci vždy povedia: dobre, že ste nás do toho dotlačili,“ opisuje Norbert. Uvádza aj konkrétny príklad. Organizácia, ktorá dlhé roky robila víkendové workshopy pre učiteľov si myslela, že robí maximum možného. Až počas mentoringu dostala spätnú väzbu, že tento model nie je efektívny. „Po mentoringu si uvedomili, že ak majú len víkendové workshopy, ich dopad je obmedzený. Ak to však preklopia do celoročného programu, výsledok bude omnoho silnejší,“ vysvetľuje Norbert. Organizácia si túto radu osvojila a zmenila spôsob fungovania. Výsledok bol zásadný. „V spätnej väzbe nám povedali, že sa akoby znovu narodili ako organizácia. Zo série víkendových workshopov sa stal celoročný program a ich zásah aj dopad na učiteľov sa výrazne zvýšil,“ hovorí. Pointa je jednoduchá. Organizácie často „nevedia, čo vlastne všetko nevedia,“ zaznieva v rozhovore s úsmevom. Čo organizácie najčastejšie reálne potrebujú? Podľa skúseností Impact Labu majú organizácie väčšinou jasno v základných potrebách. „Štandardne sú to dve veci: peniaze a komunikácia,“ pomenúva Norbert. Na jednej strane potrebujú fundraising – ako osloviť individuálnych donorov, firmy či inštitucionálne granty. Na druhej strane riešia komunikáciu a PR. „Ako lepšie hovoriť o tom, čo robia, a ako sa cez dobrú komunikáciu dostať aj k ďalším podporovateľom,“ vysvetľuje. Moderátorka na tomto mieste pripomína, že aj samotné DÁSATO rozhovory majú presne tento cieľ – zviditeľňovať prácu neziskoviek pre verejnosť. Keď je viac dobrých projektov než miest, ako prebieha výber? Záujem o Impact Lab je veľký. Každoročne sa hlási výrazne viac organizácií, než je možné podporiť. Otázka výberu je preto kľúčová. Norbert priznáva, že nadácia sa rozhodla proces výberu ešte viac sprísniť. „Pravda je, že každoročne máme v inkubátore aj akcelerátore viac než sto žiadostí,“ hovorí. Mnohé z nich sú kvalitné a rozhodovanie nebýva jednoduché. Projekty hodnotia hodnotiace komisie, pričom každý súbor projektov posudzujú traja hodnotitelia. Situáciu však v posledných rokoch komplikuje nový fenomén. „Začína sa nám stávať, že projekty sú veľmi podobné,“ opisuje Norbert. Niektoré organizácie dokonca otvorene priznávajú, že pri písaní žiadostí využili ChatGPT. Iné na to zabudnú – no texty sú natoľko generické, že je to zrejmé. „Overovali sme si to aj nástrojmi na detekciu AI a vyšlo nám, že niektoré projekty boli napísané na sto percent umelou inteligenciou,“ hovorí. Viacerí žiadatelia to následne potvrdili s tým, že si texty cez AI upravovali alebo zlepšovali formulácie. Ako sa rozhodovať, keď sú projekty bodovo takmer rovnaké? Keď sa hodnotenia zbiehajú do veľmi úzkeho bodového rozpätia, existujú podľa Norberta dve možnosti. Jednou by bolo losovanie – touto cestou sa však nadácia rozhodla neísť. „Náš program nie je len o tom, že dáme grant,“ zdôrazňuje. Dôležité je poznať organizáciu, jej tím a to, či sú schopní a ochotní na sebe pracovať. Preto sa Nadácia Pontis rozhodla pre tretiu cestu – skvalitniť a spresniť samotné hodnotenie. Čo znamená „kalibrácia“ hodnotiteľov? Hodnotitelia boli pozvaní na spoločné stretnutie, kde dostali ukážkový, ideálny projekt. Spoločne ho analyzovali a diskutovali o tom, prečo je kvalitný a čo presne by mali pri hodnotení sledovať. „Cieľom bolo, aby boli hodnotitelia na jednej vlne,“ vysvetľuje Norbert. Aby mali podobne nastavené kritériá toho, čo je dôležité a čo donor od organizácií očakáva. Moderátorka priznáva, že to môže znieť komplikovane, no ide jednoducho o to, aby boli rozhodnutia spravodlivé a konzistentné. Nie. Po prvom kole hodnotenia nasleduje ešte druhé. V ňom dostanú organizácie priestor osobne prezentovať svoj nápad. „Chceme vidieť, ako organizácie premýšľaj