Debata v redakcii / Diktátori sa po Trumpovom útoku vo Venezuele zľakli, no obsadenie Grónska by Putina potešilo

Rok 2026 sa začal pomerne prekvapivo útokom amerických síl vo Venezuele a únosom prezidenta Nicolása Madura do USA. Americký prezident Donald Trump sa netají tým, že mu ide o zásoby venezuelskej ropy, ktoré sú najväčšie na svete. Šéfredaktor denníka Postoj Martin Hanus a jeho zástupca Jozef Majchrák hodnotia americký zásah a jeho dôsledky na svetovú aj slovenskú politiku. „Trumpov brutálny jazyk je často nástrojom, ako súpera donútiť k výrazným ponižujúcim ústupkom. V druhom roku vládnutia ho už však treba brať častejšie doslovne než len metaforicky,“ vraví Hanus, ktorý si myslí, že Trumpovým cieľom je zapísať sa do americkej histórie. Američania podľa Hanusa dnes konajú výlučne cez optiku svojich sebeckých záujmov a otvorene vracajú svet do obdobia studenej vojny, keď Amerika a Západ stáli proti Rusku a Číne. Majchráka napriek tomu prekvapila drzosť, s akou Spojené štáty vo Venezuele zasiahli. Obaja komentátori sa zhodujú, že útok USA je porušením medzinárodného práva podobne ako invázia Ruska na Ukrajine, hoci sa podľa nich tieto prípady nedajú celkom porovnávať. V čom vidia rozdiel? Majchrák si kladie aj otázku, či z pohľadu Západu nie je podobná demonštrácia sily a rozhodnosti pri ochrane svojich záujmov vo vzťahu k Rusku a k Číne efektívnejšia než bezzubé vymáhanie medzinárodného práva, ktoré v rámci OSN nefunguje. „Diktátori, ktorí sedia v Moskve a inde, rozumejú takémuto signálu lepšie. Podľa mňa sú z toho aj trochu zľaknutí, keď vidia tú efektivitu, drzosť a silu americkej armády, ako aj zvyšovanie obranného rozpočtu USA,“ tvrdí. Hanus však oponuje, že americká „brutalita a koristnícke zdôvodňovanie“ je aj pre Rusov a Číňanov v niečom dobrá správa, pretože Spojené štáty tým potvrdili zmenu mentality v debate o globálnych záujmoch veľmocí. V čom vidia riziko podobných amerických operácií? Čo sa zmenilo, že sa z garanta dodržiavania medzinárodného práva stal jeho narušiteľ? Prečo USA netlačia vo Venezuele na nové voľby? A na základe čoho odmietajú tvrdenia, že americký útok povzbudí Číňanov, pokiaľ ide o Taiwan, či Vladimira Putina v jeho ďalších operáciách? Donald Trump avizuje, že Venezuelou sa jeho vojenské operácie neskončili. Vyhráža sa aj Kolumbii, Mexiku a do dvoch mesiacov chce vyriešiť aj záležitosť Grónska, dánskeho ostrova, ktorého zmocnenie sa pokladá za americký národný záujem.  Čaká Európu veľký spor s Trumpom? A môže toto Severoatlantická aliancia, v ktorej sa USA nachádzajú spolu s Dánskom, vôbec prežiť? Podľa komentátorov treba brať slová amerického prezidenta vážne. „Ak by zaútočil na Grónsko alebo ho obsadil, bolo by to popretie celej civilizačnej schémy, keďže by išlo o útok proti vlastnému spojencovi. Bolo by to prekročenie všetkých červených čiar,“ hovorí Majchrák.  Európska únia by však tomu podľa Hanusa nebola schopná reálne zabrániť. „Bola by to katastrofa, ale stále dúfam, že k tomu nedôjde. Navyše by to bol veľmi ponižujúci moment. Nielenže by to EÚ vojensky nedokázala zastaviť, ale musela by to aj nejak prehltnúť.“  Vysvetľuje to situáciou na Ukrajine. „Európa asi bude ešte aj v takom prípade prosiť USA, aby ostala aktívna pri Ukrajine. Nebude chcieť  napriek tomu Trumpa stratiť ani si z neho spraviť nepriateľa,“ dodáva s tým, že podobný útok na Grónsko by Putina viac potešil, ako vydesil. „Aj napriek tomu, že Trump chce Grónsko aj z dôvodu obrany vlastných záujmov proti Rusku a Číne, dôsledky toho, čo by to znamenalo aj pre NATO, by Putina oveľa viac tešili, než desili. Minimálne v tomto období, keď sa rokuje o Ukrajine.“ Hoci je Trump nevyspytateľný, podľa Majchráka sa na neho ani Ukrajinci teraz nemôžu prestať spoliehať. Ruská diplomacia však podľa neho pozorne sleduje dianie okolo Venezuely, Grónska a určite bude naďalej dúfať, že sa jej podarí „omotať si“ Trumpa tak, ako Moskva potrebuje. Najbližšie týždne a mesiace budú geopolitické udalosti pre Slovensko podľa komentátorov oveľa dôležitejšie než to, aký bude štvrtý konsolidačný balíček. Premiér Robert Fico však tvrdí, že Slovensko pri konaní veľmocí nič nezmôže, a po zásahu vo Venezuele vyzýva Brusel, aby sa vymanil spod vplyvu USA. Čo si o tom myslia? „Žiadna autonómna politika jednej malej krajiny na štyri svetové strany nemá význam. Slovensko je krajina, ktorá musí byť v nejakom bloku. Môžeme kritizovať EÚ, aká je nedokonalá, a snažiť sa to zmeniť, ale momentálne nič lepšie nemáme,“ odpovedá Majchrák. „Teraz sa ukazuje, aká je takáto politika krátkozraká,“ dodáva Hanus. Ficovu zahraničnú politiku nazývajú „jarmočnou“. Nemala opozícia americký útok vo Venezuele odsúdiť podobne, ako to robí v prípade ruskej invázie na Ukrajine? A chýbal premiér Robert Fico na rokovaní lídrov 35 európskych krajín v Paríži po boku českého premiéra Andreja Babiša? Viac sa dozviete v redakčnom videopodcaste Debata v redakcii. Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete. Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.