Čo prinesie rok 2026 v oblasti vedy, výskumu a technológií

Rok 2026 by sa mal niesť v znamení nových terapií pri liečbe chorôb či vzostupu umelej inteligencie v oblasti vedy. Vyhliadky na rok 2026 z pohľadu vedy, výskumu a technológií. Zdroj: iStock.com/Alena Butusava Čo nás čaká v roku 2026 v oblasti vedy, výskumu a technológií? Podľa odborného časopisu Nature by sa v priebehu roka mohli začať nové génové terapie. Nature predpovedá aj vzostup umelej inteligencie (AI) v oblasti vedy a výskumu. Pokračovať budú preteky o Mesiac aj ďalšie vesmírne misie, v jadrovom výskumnom ústave CERN sa chystá veľká prestavba a USA pozornosť smerujú na mikroreaktory. Odborný časopis Nature Medicine uvádza na základe prieskumu popredných vedcov a vedkýň „jedenásť klinických štúdií, ktoré ovplyvnia medicínu v roku 2026“. Tieto štúdie – niektoré z nich už v pokročilej fáze 3, ktorá je dôležitá na schválenie, iné zatiaľ v skorších fázach – „poskytujú pohľad do budúcnosti, v ktorej by presná medicína, inovácie a vytrvalosť mohli zmeniť globálne zdravie“, píše odborný časopis. Zahŕňa vakcínu proti tuberkulóze s dlhšou účinnosťou, protilátky proti HIV, možnosti liečby dlhodobého COVID-u alebo rakoviny pankreasu, imunoterapiu proti metastázujúcej rakovine prsníka alebo kmeňovú bunkovú terapiu proti neurodegeneratívnym ochoreniam. V roku 2026 sa očakávajú prvé výsledky rozsiahlej klinickej štúdie NHS-Galleri (NHS-Galleri Trial), na ktorej sa zúčastnilo 140 000 dobrovoľníkov vo veku 55 až 77 rokov v Spojenom kráľovstve. Štúdia skúma využitie krvného testu Galleri s cieľom zistiť, či môže pomôcť odhaliť rakovinu včas, ak sa používa spolu s existujúcim skríningom rakoviny. Test slúži na vyhľadávanie fragmentov DNA vo vzorke krvi pacienta. Do krvi ich uvoľňujú rakovinové bunky a cieľom je určiť orgán alebo tkanivo, z ktorého pochádzajú. Vedci do testu vkladajú veľké nádeje. Mal by totiž dokázať identifikovať až 50 druhov rakoviny ešte pred prepuknutím príznakov. Ak sa preukáže jeho účinnosť, britská Národná zdravotná služba (NHS) ho plánuje nasadiť ako skríningový test v nemocniciach, napríklad na rakovinu prsníka. V roku 2025 bola po prvýkrát použitá personalizovaná CRISPR génová terapia. Bola šitá na mieru pre desaťmesačného chlapca v USA, ktorý trpí vážnym dedičným ochorením, poruchou cyklu močoviny. O liečbe prvou personalizovanou CRISPR terapiou na svete sme informovali aj v článku na našom portáli. Tím, ktorý liečil malého chlapca, plánuje v roku 2026 požiadať americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) o povolenie klinických štúdií personalizovanej génovej terapie pre ďalšie deti so zriedkavými metabolickými ochoreniami. Tieto ochorenia sú spôsobené mutáciami v siedmich génoch, ktoré je tiež možné liečiť génovou terapiou. Špecialisti Kiran Musunur a Rebecca Ahrensová-Nicklasová s malým pacientom KJ-om. Zdroj: www.chop.edu V roku 2026 plánuje spoločnosť BioNTech, známa vakcínou proti ochoreniu COVID-19, podať žiadosť o registráciu nových liekov proti rakovine. V súčasnosti prebiehajú viaceré klinické štúdie v pokročilej fáze 3, ktoré skúmajú možné účinné látky a liečivá na liečbu rôznych typov rakoviny. Hlavný dôraz sa pritom kladie na protilátku BNT327 (Pumitamig), na imunoterapie na báze mRNA a na konjugáty protilátok s liečivom, ktoré majú účinné látky chemoterapie pomocou protilátok cielene dopravovať do rakovinových buniek. BioNTech chce podať žiadosť o registráciu takejto chemoterapie novej generácie proti rakovine maternice v USA a začala rokovania s americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv. Podľa Nature nabral výskum poháňaný umelou inteligenciou v roku 2025 na obrátkach a takto by to malo pokračovať aj v roku 2026. Časopis očakáva širšie využitie agentov umelej inteligencie, ktorí integrujú viacero veľkých jazykových modelov (LLM) na vykonávanie zložitých, viacstupňových procesov, pričom na niektoré by ešte mohol v menšej miere dohliadať človek. Tento rok by mohol priniesť aj prvé významné vedecké pokroky, za ktorými stojí umelá inteligencia. Intenzívnejšie využívanie umelej inteligencie by mohlo odhaliť aj závažnú chybovosť niektorých systémov. Agenti umelej inteligencie majú napríklad sklon vymazávať údaje. Intenzívnejšie využívanie umelej inteligencie by mohlo odhaliť aj závažnú chybovosť niektorých systémov. Zdroj: iStockphoto.com Budúci rok prinesie aj techniky, ktoré presahujú rámec LLM, ktorých trénovanie je nákladné. Novšie prístupy sa zameriavajú na navrhovanie malých modelov umelej inteligencie, ktoré sa učia z obmedzeného množstva údajov a môžu sa špecializovať na riešenie konkrétnych logických úloh. Tieto systémy negenerujú text, ale spracúvajú matematické reprezentácie informácií. Tento rok jeden takýto malý model umelej inteligencie porazil masívne LLM v logickom teste. V roku 2026 sa má uskutočniť prvá vedecká expedícia čínskej vrtnej lode Meng Siang (Meng Xiang, slov. Sen). Loď s úctyhodnou dĺžkou 180 metrov má na palube deväť vedeckých laboratórií. Je navrhnutá tak, aby mohla vŕtať až do hĺbky jedenásť kilometrov cez oceánsku kôru do zemského plášťa, odkiaľ má odoberať vzorky. Podľa časopisu Science by sa tak Meng Siang mohla zapísať do histórie „tým, že by sa prevŕtala do plášťa za hranicu známu ako Mohorovičićova diskontinuita alebo Moho. Vedci túžia prekonať Moho už od roku 1961“. Pohľad na čínsku vrtnú loď Meng Siang z výšky. Zdroj: Science/Liu Dawei/Xinhua/eyevine via Redux Mohorovičićova diskontinuita alebo Moho je názov pre prechodovú zónu medzi zemskou kôrou a zemským plášťom, ktorá sa nachádza v hĺbke približne 5 až 10 kilometrov pod oceánskym dnom. V roku 1909 ju objavil chorvátsky seizmológ Andrija Mohorovičić. Jej výskum pomáha geológom pochopiť vnútornú stavbu Zeme a je zásadná pri štúdiu zemetrasení a tektonických procesov. Vedecká expedícia čínskej vrtnej lode Meng Siang má priniesť viac informácií o vzniku morského dna, jeho tektonickej aktivite aj o mikrobiálnom živote. Aj v roku 2026 sú plánované ďalšie misie na Mesiac. V rámci misie Artemis II chce NASA vyslať štyroch astronautov na pilotovaný let okolo Mesiaca na palube kozmickej lode Orion. Desaťdňový let je prvou posádkovou misiou na Mesiac od sedemdesiatych rokov. „Po prvýkrát po viac než päťdesiatich rokoch tak budú mať ľudia možnosť na vlastné oči uvidieť odvrátenú stranu Mesiaca,“ uviedol český popularizátor astronómie a Mesiaca Pavel Gabzdyl v nedávnom článku Kristíny Benkovičovej pre portál VND. Členovia posádky misie Artemis II: (zľava) Jeremy Hansen, špecialista misie, Victor Glover, pilot, Reid Wiseman, veliteľ, a Christina Kochová, špecialistka misie. Zdroj: NASA Misia Artemis II má byť prípravou na ďalšie misie, ktorých cieľom je pristátie na Mesiaci. Na južnom póle Mesiaca má tento rok pristáť americká sonda Blue Moon MK1, ale aj čínska Čchang-e 7. Viac si o plánovanej misii Artemis II a ďalších astronomických udalostiach roka 2026 z pohľadu slovenských aj českých odborníkov môžete prečítať v spomínanom článku Rok 2026 v astronómii: Čaká nás návrat k Mesiacu, pristátie na asteroide aj zatmenie Slnka. Veľký hadrónový urýchľovač v CERN-e čaká v roku 2026 modernizácia. Práce sa majú začať v lete, konkrétne v júli, keď bude urýchľovač odstavený. Cieľom dlhšej pauzy, ktorá má trvať viac ako tri roky, je modernizovať urýchľovač a s ním súvisiace experimenty ATLAS a CMS a pripraviť ich na ešte vyššiu intenzitu (High Luminosity LHC). Zvýšená požiadavka na využívanie jadrovej energie v USA poháňa aj vývoj veľmi malých reaktorov. Tie sú výhodné najmä vtedy, keď ide o výrobu energie v malom meradle na odľahlých miestach, vo vojenských zariadeniach a v lokalitách zasiahnutých prírodnými katastrofami. V Idahoskom národnom laboratóriu (INL) amerického ministerstva energetiky sa v roku 2026 majú začať experimenty s rôznymi konštrukciami mikroreaktorov, ako je napríklad reaktor eVinci od spoločnosti Westinghouse. S cieľom vytvoriť bezpečné miesto na testovanie malých jadrových reaktorov s tepelným výkonom do 20 megawattov bolo v INL zriadené zariadenie na demonštračné mikroreaktorové experimenty (DOME). Mikroreaktory majú umožniť decentralizované dodávky elektrickej energie s nízkymi emisiami a podľa údajov výrobcu sú považované za zariadenia s nízkymi nárokmi na údržbu, ktoré sú relatívne bezpečné a dokážu fungovať roky bez doplnenia paliva. Vizualizácia mikroreaktora. Zdroj: Idaho National Laboratory V tomto roku plánuje Európska komisia spustiť Európske kompetenčné centrum pre bezpečnosť výskumu. Centrum má slúžiť ako otvorená platforma na prepájanie vedomostí a osvedčených postupov v oblasti bezpečnosti výskumu. Je súčasťou súboru opatrení na posilnenie bezpečnosti výskumu v celej Európskej únii, ktorý na jeseň predstavila komisárka pre výskum Ekaterina Sachariewová. Dôvodom je rastúce geopolitické napätie a obavy o bezpečnosť, napríklad v súvislosti so zahraničným vplyvom a nežiaducim transferom vedomostí. Časopis Nature očakáva, že „zemetrasenie“, ktoré vyvolal návrat amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu, bude pokračovať. Zmeny týkajúce sa rôznych oblastí – zasiahnuté sú aj veda a výskum – budú pokračovať a budú citeľné aj v roku 2026. Ide napríklad o škrty v dotáciách v oblasti vedy a výskumu, ale aj o zmeny týkajúce sa politiky verejného zdravia, ktoré vyvolali kritiku zo strany výskumníkov. Prekáža im zrušenie odporúčaní týkajúcich sa očkovania, propagácia nepotvrdených zdravotných tvrdení, škrty v medzinárodnej pomoci a zníženie účasti v globálnych zdravotných programoch, ako aj zmena v klimatickej politike krajiny. Trumpova administratíva sa rozhodla presmerovať národné priority výskumu na umelú inteligenciu a kvantové technológie. Hoci to niektorí výskumníci vítajú, iní sa obávajú, že to odoberie zdroje z iných oblastí. Zdroj: Nature, science.ORF.at, VND (1, 2), Science, nhs-galleri.org 2026astronómiaCERNchorobajadrová energetikaliečbaliekyMesiacočkovanierakovinaumelá inteligenciavýskumZem 7. januára 2026 | Sára Molitorisová 16. decembra 2025 | Zuzana Šulák Hergovitsová 31. marca 2025 | Radka Rosenbergová