Nie je to len o slovnej zásobe. Prečo je čítanie v ére digitálneho rozptyľovania dôležité

Čítanie efektívne buduje kognitívnu rezervu, mení anatómiu mozgu, posilňuje kritické myslenie a chráni nás pred demenciou. Čítanie podporuje zdravý vývoj detí a u seniorov spomaľuje starnutie mozgu. Zdroj: iStock.com/evgenyatamanenko Ľudský mozog je zázrakom evolúcie, no s jednou zásadnou výnimkou – od prírody nie je nastavený na čítanie. Zatiaľ čo sa reč u detí vyvíja spontánne prostredníctvom interakcie s okolím, čítanie je umelý vynález starý len niekoľko tisíc rokov. Ide o kognitívny trik, ktorý si vyžaduje cielené a náročné prepojenie rôznych mozgových centier, čím nám umožňuje radikálne expandovať naše vedomie. V roku 2026 sa však ocitáme v paradoxnej situácii. Viac ako kedykoľvek predtým sme obklopení textom od notifikácií na sociálnych sieťach po záplavu digitálnych správ, no naša schopnosť skutočne čítať, teda ponoriť sa do textu a kriticky ho analyzovať, rapídne klesá. Najnovšie výskumy z oblasti neurovedy pritom naznačujú, že hlboké čítanie nie je len intelektuálnou kratochvíľou, ale komplexným tréningom, ktorý je pre zachovanie duševného zdravia nevyhnutný. Schopnosť čítať nie je statická. Je to dynamický proces, ktorý fyzicky formuje náš mozog vďaka neuroplasticite. Keď čítame komplexný text, mozog musí koordinovať zrakové spracovanie symbolov, jazykové centrá dekódovania významu a kognitívne oblasti zodpovedné za pozornosť a pamäť. Rozsiahla štúdia z roku 2023, publikovaná v časopise Psychological Medicine, priniesla fascinujúce dôkazy o tom, ako tento proces ovplyvňuje fyzickú štruktúru mozgu. Výskumníci analyzovali dáta viac ako 10 000 adolescentov a zistili, že tí, ktorí začali čítať pre potešenie v ranom veku, mali väčší objem mozgovej kôry v kľúčových oblastiach – konkrétne v temporálnom a vo frontálnom laloku či v oblasti inzulárnej kôry. Zmeny nezostali len na úrovni anatómie. V praxi sa to u týchto mladých ľudí prejavilo lepšou pamäťou, vyššou verbálnou inteligenciou a zároveň nižším výskytom príznakov depresie či úzkosti. Problém nastáva pri prechode na digitálne médiá. Náš mozog sa prispôsobuje prostrediu a ak mu predkladáme prevažne krátke digitálne texty, prechádza do režimu skenovania. Výskum z roku 2022, uverejnený v časopise PeerJ, poukazuje na fenomén tzv. fragmentovaného čítania. Ide o nesúvislé, prerušované prijímanie informácií, typické pre skrolovanie na smartfónoch. Štúdia na vysokoškolských študentoch ukázala, že zatiaľ čo tento štýl čítania môže zvýšiť kognitívnu šírku (schopnosť zachytiť veľké množstvo povrchných informácií), má deštruktívny vplyv na kognitívnu hĺbku. Ak prestaneme trénovať schopnosť sústrediť sa na dlhý lineárny text, neurónové spojenia zodpovedné za hlbokú analýzu a kritické myslenie môžu zakrpatieť rovnako ako nepoužívaný sval. Mozog sa stáva biliterárnym, no v súboji o pozornosť často vyhráva rýchly dopamín z digitálneho skenovania nad pomalým spracovaním knihy. Čítanie beletrie sa často mylne považuje za únik od reality. Z neurobiologického hľadiska je však presnejšie hovoriť o simulácii reality. Keď čítame o tom, že postava beží cez les alebo prežíva stratu, v našom mozgu sa aktivujú takmer identické oblasti, ako keby sme túto činnosť vykonávali alebo prežívali my sami. Kniha sa tak stáva bezpečným laboratóriom, v ktorom si môžeme nanečisto vyskúšať tisíce životov, situácií a emócií. Tento proces je kľúčový pre rozvoj schopnosti chápať, že iní ľudia majú v porovnaní s nami odlišné túžby, vedomosti a zámery. Aj keď sa štúdie ako tá z Psychological Medicine primárne zameriavajú na štrukturálne zmeny a kognitívny výkon, potvrdzujú tiež silnú súvislosť medzi čítaním a lepším duševným zdravím. Čítanie komplexných príbehov nás núti rekonštruovať vnútorný svet postáv, chápať ich motivácie a predvídať ich správanie. Týmto spôsobom trénuje literárna fikcia našu sociálnu kogníciu. Ľudia, ktorí pravidelne čítajú, často vykazujú vyššiu emocionálnu inteligenciu a empatiu, pretože ich mozog je zvyknutý neustále dekódovať jemné sociálne signály a perspektívy iných, hoci len prostredníctvom stránok knihy. V dobe informačnej presýtenosti sa schopnosť kriticky myslieť stáva otázkou prežitia. Fragmentované čítanie, ako ho opisuje spomínaný výskum z Zhejiang Normal University v Číne, vedie k roztrieštenosti myslenia. Čitateľ, ktorý je zvyknutý len na titulky a krátke statusy, stráca trpezlivosť potrebnú na sledovanie zložitej argumentačnej línie. Výsledkom je kognitívna lenivosť – tendencia prijímať jednoduché, emočne zafarbené riešenia a neschopnosť rozlíšiť nuansy. Hlboké čítanie funguje ako protilátka. Núti čitateľa spomaliť a analyzovať kontext. Bohatá slovná zásoba, ktorú knihy poskytujú, nie je len o krasorečnení. Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. — Ludwig Wittgenstein Čím precíznejší jazykový aparát človek má, tým presnejšie dokáže pomenovať realitu, odhaliť logické klamy a brániť sa manipulácii. Dáta potvrdzujú, že ak je naše čítanie rozkúskované na malé útržky a naša pozornosť neustále odbieha, strácame schopnosť preniknúť pod povrch informácií. Kniha vyžaduje aktívnu participáciu – čitateľ musí text dekódovať, vizualizovať a integrovať do svojho existujúceho poznania –, čo je proces diametrálne odlišný od pasívnej konzumácie vizuálneho obsahu. Ak by sme mali čítanie prirovnať k fyzickej aktivite, je to kardiotréning pre mozog s dlhodobými benefitmi, ktoré siahajú až do hlbokej staroby. Koncept kognitívnej rezervy vysvetľuje, prečo niektorí ľudia s fyzickými známkami poškodenia mozgu (napríklad pri Alzheimerovej chorobe) nevykazujú vonkajšie príznaky demencie tak skoro ako iní. Ich neurónová sieť je vďaka celoživotnej mentálnej stimulácii hustejšia a odolnejšia, čo mozgu umožňuje dlhšie kompenzovať výpadky. Štúdia z roku 2022, publikovaná v časopise Alzheimer’s Research & Therapy, priniesla v tomto smere zásadné zistenia. Výskumníci prišli na to, že pravidelné čitateľské aktivity dokážu do značnej miery kompenzovať dokonca aj nižšiu úroveň formálneho vzdelania. U ľudí s nižším vzdelaním, ktorí však pravidelne čítali, boli zaznamenané kognitívne výkony porovnateľné s vysokoškolsky vzdelanými jedincami. Čítanie bolo navyše asociované s väčším objemom hipokampu – oblasti mozgu kľúčovej pre pamäť, ktorá býva pri demencii zasiahnutá ako jedna z prvých. Tieto zistenia naznačujú, že nikdy nie je neskoro začať. Čítať dnes znamená budovať si ochranný štít pre svoje ja o štyridsať rokov neskôr. Dôkazy sú jasné: čítanie kníh nie je zastaranou technológiou odsúdenou na zánik, ale nevyhnutným nástrojom na udržanie kognitívneho zdravia v digitálnej dobe. Nie je to únik od života, ale nástroj na jeho lepšie zvládnutie, či už ide o pochopenie emócií iných ľudí, obranu pred manipuláciou, alebo ochranu vlastnej pamäti. Dobrou správou je, že na dosiahnutie týchto benefitov nemusíte prečítať celú knižnicu. Štúdia zo Psychological Medicine (2023) identifikovala ako kognitívne optimálnu hranicu približne 12 hodín čítania týždenne, no pozitívne efekty sa dostavujú už pri oveľa menších dávkach. Stačí začať s 20 až 30 minútami denne, ideálne bez prítomnosti telefónu. Vymeňte večerné skrolovanie za pár stránok knihy. Je to pravdepodobne tá najlacnejšia, najdostupnejšia a vedecky najviac podložená investícia do vášho mozgu. Zdroje: Psychological Medicine, Frontiers in Public Health, PeerJ, Science Direct, Alzheimer’s Research & Therapy Alzheimerova chorobademenciadepresiadieťadigitálne technológiehoaxinternetjazykknihaliteratúramobilmozogneurológiaochranapočítačprevenciapsychológiaumeniezábavazmysly 3. novembra 2025 | VEDA NA DOSAH 9. novembra 2023 | Zuzana Šulák Hergovitsová