Bratislava dnes nepotrebuje 17 nových všeobecných lekárov

Ad: V Bratislave chýba 17 všeobecných lekárov, celkovo ich treba o 358 viac. Päť obcí nemá pediatra (mapy situácie s lekármi). Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Autor je lekár a poslanec NR SR za SaS Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil analýzu naplnenosti siete ambulancií na Slovensku. Je to po prvýkrát, čo sa štát systematicky pokúsil pomenovať, kde máme ambulancií veľa a kde málo. To je dobrá správa. Na druhej strane, stále ide len o pilot. Výsledky tejto analýzy treba čítať s rezervou. V niektorých prípadoch s veľmi veľkou rezervou. Robiť na ich základe rýchle politické alebo regulačné rozhodnutia by bolo predčasné. Začnime príkladom z nadpisu, ktorý odkazuje na titulok článku Denníka N. Bratislava má dnes dostatok ambulancií všeobecného lekárstva. Každá je povinná prijať rajónových pacientov, väčšina prijíma aj mimorajónových. Na personálnu obmenu potrebujeme 5 lekárov ročne. Číslo 17 vzniklo na papieri. Vyšlo z metodiky, ktorá hovorí, že jeden všeobecný lekár by mal mať v starostlivosti 1600 pacientov. V Bratislave má však väčšina všeobecných lekárov viac pacientov, priemer je 1800. Mnohé ambulancie sú na to personálne aj organizačne nastavené. Napríklad zamestnávajú viacero sestier, ktoré odbremeňujú lekára od časti agendy. Z vyššej kapitácie za viac pacientov si môže ambulancia dovoliť zaplatiť dodatočnú pracovnú silu. A tu príde zboku nejaký normatív, ktorý stanoví, že „optimálny“ počet je 1600 pacientov na lekára. Do legislatívy sa dostal preto, aby bolo možné administratívne zdôvodniť čerpanie prostriedkov z plánu obnovy na podporu všeobecných lekárov. V praxi to znamenalo, že sa dotáciami podporovali ambulancie aj v regiónoch, kde síce nebol problém s dostupnosťou, ale lekári sa starali v priemere o viac ako 1600 pacientov. Prečo je správne práve toto číslo? Prečo nie 1750 alebo 1850? Ak má niekto viac pacientov, mal by „optimalizovať“ svoje fungovanie a znižovať počet pacientov len preto, že to vychádza z úradníckej tabuľky? Tvrdenie „Bratislava potrebuje 17 všeobecných lekárov“ v skutočnosti znamená len toto: pri zvolenom normatíve 1600 poistencov na lekára vychádza v modelovej optimálnej sieti o 17 ambulancií viac. Najprv musíme vedieť povedať, koľko ambulancií vlastne máme. A potom koľko ich potrebujeme. Na Slovensku je vydaných viac ako desaťtisíc právoplatných povolení na prevádzkovanie ambulancií. Lenže vydané povolenie ešte nič nehovorí o skutočnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Nie všetky ambulancie reálne fungujú. Nie všetky majú nahlásené a dodržiavané ordinačné hodiny. Nie všetky majú tieto hodiny pokryté kvalifikovaným personálom. Nie všetky majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Ak chceme vedieť, aké ambulantné kapacity máme k dispozícii, musíme si najprv očistiť dáta. Aj vďaka príprave analýzy ÚDZS sa v tomto smere urobil kus práce. Zďaleka však nie je upratané, v čistení dát treba pokračovať. Analýza odpovedá na otázku, koľko ambulancií by sme mali mať, aby sme dosiahli optimálnu dostupnosť. Optimum je zadefinované v ministerskej vyhláške (č. 42/2025 Z. z.), ide o svojvoľne zvolené čísla. Ich váha pritom zásadne ovplyvňuje výsledok. Malá zmena v týchto parametroch znamená veľké rozdiely v počtoch „chýbajúcich“ lekárov. Samosprávne kraje nemajú prístup k detailným dátam o čerpaní zdravotnej starostlivosti. Opierajú sa najmä o skúsenosti pacientov, ktorí si nevedia nájsť lekára. Kraje mohli pripomienkovať len jednu zo štyroch tabuliek analýzy – sieť špecializovaných ambulancií. Odporúčanie samospráv mohlo „prebiť“ výsledok matematických výpočtov. Vďaka aspoň za to. Ak totiž ministerská metodika dospela k výsledku, že nepotrebujeme internistov či oftalmológov, zato však potrebujeme plastických chirurgov (!), nejde o názorový spor. Je to signál, že táto metodika je zle nastavená. Ak systém produkuje očividne absurdné výsledky v niektorých odbornostiach, nemáme istotu, že je správny, ani tam, kde nám čísla znejú uveriteľne. Ak chceme hovoriť o optimálnej sieti, musíme vychádzať z reálnych zdravotných potrieb. Kľúčové sú tri veci. Prvou je elektronický výmenný lístok. Začnime ich používať namiesto papierových. Zistíme, koľko pacientov s akými problémami k akému lekárovi reálne posielajú všeobecní lekári. Technológia aj legislatíva existujú. Od apríla by tým zdravotné poisťovne mohli dokonca podmieňovať úhradu poskytovateľom. Treba to začať používať. Druhou kľúčovou vecou sú čakacie lehoty na termín u špecialistu. Pacient má mať nárok na dostupnú starostlivosť v rozumnom čase. Práve čakacie lehoty sú najlepším indikátorom nedostatku kapacít. Dĺžku čakania na termín u špecialistu budeme môcť zistiť, keď sa začne používať elektronický výmenný lístok. A po tretie je to katalóg výkonov. O kapacitách ambulancií najlepšie vypovedá ich produktivita, teda počet a náročnosť výkonov. Na to však treba používať férový, moderný a otestovaný katalóg výkonov. Posledných šesť mesiacov sa pilotuje v niektorých ambulanciách. Pilot treba rozšíriť aj na ďalšie odbornosti a skúsenosti z pilota zapracovať do úpravy katalógu. Mrzí ma, že úrad pre dohľad zverejnil len tabuľky výsledkov bez metodického komentára a bez jasného upozornenia na limity použitej metodiky. Špeciálne som na to upozorňoval – práve preto, aby verejnosť nebrala čísla ako hotovú pravdu, ale ako prvý náčrt. Cieľom nie je dosahovať optimálnu dostupnosť na papieri, ale v praxi. Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].