Provizórnosť s trvalými následkami

Problém našej spoločnosti spočíva v tom, že provizórna morálka sa nikdy nekončí. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Naša spoločnosť má osobitný vzťah k dočasnosti. Je to vzťah vychádzajúci z praktickej potreby prežitia. Akceptovaná kultúra dočasnosti sa neprejavuje len v našich postojoch či politikách, ale je aj fyzicky vpísaná do tváre krajiny. Do ciest a chodníkov, ktoré sú roky opravované „na jednu sezónu“. Do mostov a fasád podopretých provizórnymi podperami. Do nemocníc, kde havarijné riešenia nahrádzajú víziu funkčného zdravotníctva. Do škôl, v ktorých sa nové vrstvy omietky prikladajú na staré problémy, bez odpovede na otázku, ako má budova a vzdelávanie vyzerať o päť, desať rokov. Provizórium prerástlo až do trvalého stavu. Nie preto, že by fungovalo dobre, ale preto, že „nejako funguje“ a pozornosť sa medzitým presunula k ďalšiemu havarijnému stavu. Rovnaká logika prenikla aj do našich osobných životov. Odkladáme zásadné rozhodnutia, lebo „teraz nie je vhodný čas“. Dokážeme riešiť len symptómy, nie príčiny. Udržiavame voľné vzťahy, nechcené zamestnanie, životné nastavenia v režime provizória, ktoré sa skoro stáva trvalou normou. Nejde o zlyhanie, ale o zaručený spôsob prežitia v spoločnosti, ktorá odmeňuje prispôsobivosť, nie dlhodobú odvahu.