„Pochopte, nemôžeme sa zriecť svojho postoja (k vojne).“ Spomínam si, ako sme kedysi boli s básnikom Ivanom Laučíkom na autorských čítaniach. Vždy pred odjazdom domov kupoval čokolády pre svoj...
„Pochopte, nemôžeme sa zriecť svojho postoja (k vojne).“ Spomínam si, ako sme kedysi boli s básnikom Ivanom Laučíkom na autorských čítaniach. Vždy pred odjazdom domov kupoval čokolády pre svoje kolegyne. Ivan učil na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši a v škole neradi videli, že niekam cestuje – zrazu oslobodený, v pozícii básnika – kým ony majú doma zaňho suplovať. Pritom Ivan […]
Zdroj:
Zobraziť pôvodný zdroj