Je rok 1989, oco vedie Magdu a Tomáška do škôlky, prší, Tomáš ide slušne, Magda nonstop reve, oco kráča viac-menej rovno v rámci možností po včerajšku, „no čo toľko plačeš, Magduška?“ ako...
Je rok 1989, oco vedie Magdu a Tomáška do škôlky, prší, Tomáš ide slušne, Magda nonstop reve, oco kráča viac-menej rovno v rámci možností po včerajšku, „no čo toľko plačeš, Magduška?“ akože sa zaujíma, ale Magda mu nevie vysvetliť, nevie rozprávať, lebo to by najprv musela prehltnúť sople, cestou stretnú starého Radačovského, vysmiaty hneď zrána, už bol na poldeci v Mláčke, „ta co, ocec ce vžal f papučoch do školky, kec pada?“, prihovorí sa zvesela, díva sa na Magdine papuče číslo dvadsaťsedem, detské papučky s kačičkami, smeje sa, ocovi až vtedy dôjde, ale to už sú skoro pred škôlkou, odovzdáva súdružke decko v zmoknutých papučiach, hop hop hop.
Zdroj:
Zobraziť pôvodný zdroj